NEUROVEDA A ESTETIKY POST MEDIÁLNYCH SITUÁCII

Akad├ęmia vizu├ílnych intervenci├ş

Akad├ęmia vizu├ílnych intervenci├ş vznikla pri CultCode In┼ítit├║te vizu├ílneho umenia ako ┼íkola multidisciplin├írneho charakteru. Nap─║┼łan├şm poslania ┼íkoly je predov┼íetk├Żm uskuto─Ź┼łova┼ą┬á jedine─Źn├║ v├şziu zalo┼żen├║ na my┼ílienke ┼í├şrenia vedomost├ş v┬áoblasti v├Żtvarnej kult├║ry pre v┼íetk├Żch a┬ápre v┼íetky oblasti spolo─Źensk├Żch aktiv├şt. Pr├íve preto s├║ Vizu├ílne intervencie pre n├ís sp├┤sobom ako pozit├şvne zasiahnu┼ą aj do najmen┼í├şch medzier ┼żivota.┬á

Prihl├ísi┼ą sa a tr├ęnova┼ą

┬áPrihl├í┼íku po┼ílite formou kr├ítkeho motiva─Źn├ęho e-mailu (max 145 slov) v ktorom predstav├şte seba a projekt, ktor├Ż by ste chceli rie┼íi┼ą prostredn├şctvom N├í┼ího art kou─Źing programu, alebo pribl├ş┼żite vlastn├ę amb├şcie zdokonali┼ą sa v ur─Źitej oblasti dizajnu alebo umenia.

Umenie a Dizajn

Kou─Źingov├Ż program Umenie & dizajn je zameran├Ż kooperat├şvne rie┼íenie projektu, zadania, problematiky. Orientuje sa na vyu┼ż├şvanie nov├Żch postupov a h─żadanie┬á tvorivej┬á cesty pre vyu┼żitie dostupn├Żch digit├ílnych technol├│gi├ş ako┬á po─Ź├şta─Źov├í grafika, dizajn interi├ęru, grafick├Ż dizajn, alebo v├Żtvarn├Żch techn├şk ─Źi z├íkladov┬á spracovania materi├ílov vo vlastnej tvorbe. ┼át├║dium pon├║ka mo┼żnos┼ą alternat├şvy ┼ít├║dia na online vysokej ┼íkole. ┬á

Kurz je navrhnut├Ż tak aby podnecoval v├Żtvarn├ę myslenie alebo umeleck├ę myslenie s pou┼żit├şm 3d po─Ź├şta─Źovej grafiky. ├Üvod kurzu je smerovan├Ż k tomu aby si ┼ítudent spolo─Źne s kou─Źom navrhol vlastn├║ t├ęmu ktorej sa v nasledovn├Żch etap├ích bude venova┼ą.


┼áTARTOVAC├Ź KURZ 3D DIGIT├üLNEHO UMENIA od Cultcode academy



Kurz je navrhnut├Ż tak aby podnecoval v├Żtvarn├ę myslenie alebo umeleck├ę myslenie s pou┼żit├şm 3d po─Ź├şta─Źovej grafiky. ├Üvod kurzu je smerovan├Ż k tomu aby si ┼ítudent spolo─Źne s kou─Źom navrhol vlastn├║ t├ęmu ktorej sa v nasledovn├Żch etap├ích bude venova┼ą.
Krok 1. ┼ítart do modelovania objektov a ─żudsk├ęho tela
Krok 2. ┼ítart do pr├şpravy povrchov modelu
Krok 3. ┼ítart do nastaven├ş svetla a sc├ęny

THE STARTER COURSE OF 3D DIGITAL ART by Cultcode academy

The course is designed to incite creative thinking and artistic thinking using 3D computer graphics. Introduction of the course is directed to the fact that the student together with the coaches suggest your own theme. The following phases will learn what is necessary for him.
Step 1. Start in object modeling and modeling human bodies
Step 2. Start to making material
Step 3. Start to light settings and scenes.

Meno/Name:
e-mail:*
Vek / Age:
Kurz /Course:
Motivácia / Motivation (max. 145 slov / words):*
Word Verification:

Kou─Źingov├Ż program Umenie & dizajn je zameran├Ż kooperat├şvne rie┼íenie projektu, zadania, problematiky. Orientuje sa na vyu┼ż├şvanie nov├Żch postupov a h─żadanie tvorivej cesty pre vyu┼żitie dostupn├Żch digit├ílnych technol├│gi├ş , v├Żtvarn├Żch techn├şk ─Źi z├íkladov spracovania materi├ílov vo vlastnej tvorbe. ┼átudentov vedieme ku kritick├ęmu mysleniu a k h─żadaniu najvhodnej┼íieho experimentu, ktor├Ż dok├í┼że vlastn├║ ich tvorbu zv├Żrazni┼ą. Filozofia tr├ęningu je v duchu DIY ( Do It Yourself ) s presahmi do umeleck├ęho remesla, konceptu, objektu a digit├ílnych m├ędi├ş a ekol├│gie, ─Źo v├ím otv├íra mo┼żnosti pre n├şzko n├íkladov├║ v├Żrobu.



Sk├║senosti nadobudnut├ę v programe "umenie & dizajn" m├┤┼żu by┼ą vyu┼żit├ę pri navrhovan├ş a tvorbe n├şzko n├íkladov├Żch produktov, ako s├║ drobn├ę ale aj zlo┼żitej┼íie s├║─Źasti interi├ęru, svietidl├í, n├íbytok, ┼íperkov alebo aj origin├ílnych umeleck├Żch v├Żstupov v interi├ęri a exteri├ęri alebo m├│de. ┼átudenti art kau─Źinku bud├║ ma┼ą predpoklady sta┼ą sa profesion├ílni fundovan├ş odborn├şci, ktor├Ż dok├í┼żu svoje znalosti a talent vyu┼żi┼ą vo svojich dom├ícich odboroch ale tie┼ż pre svoj vlastn├Ż ┼żivotn├Ż priestor.


Program "umenie & dizajn" je vhodn├Ż aj pre z├íujemcov bez v├Żtvarn├ęho vzdelania ale s amb├şciou vytv├íra┼ą originalne hoci aj na prv├Ż poh─żad zvl├í┼ítne umeleck├ę diela.

Kou─Źing prebieha predov┼íetk├Żm formou 20 min├║tov├Żch online konzult├íci├ş alebo osobne po dohode s kou─Źom.

Interdisciplin├írne vz┼ąahy na poli vizu├ílnych umen├ş ale aj┬á vizu├ílnej┬á kult├║ry ako takej┬á s├║ formovan├ę┬á ÔÇ×nie─Ź├şmÔÇť ─Źo je dnes mo┼żn├ę definova┼ą ako ÔÇ×postmedi├ílna situ├íciaÔÇť. Predpovede┬á Petera Weibela o┬ánemo┼żnosti ├║niku pred post-medi├ílnou situ├íciou a┬ávznik obrovsk├ęho po─Źtu inov├íci├ş sa naplnili. Rekon┼ítrukcia tradi─Źn├Żch poh─żadov┬á sa stala potrebou, nevyn├şmaj├║c ani postoje relat├şvne nov├ę, vych├ídzaj├║ce napr├şklad┬á z┬ápost┼ítrukturalizmu a┬ápostmoderny ako takej. Zmena topol├│gie vizu├ílnych┬á umen├ş┬á bola zrejme sp├┤soben├í tie┼ż┬á n├ístupom nov├ęho akt├ęra tejto hry, ktor├Żm je kult├║rny software a┬ájeho takmer neobmedzenej dostupnosti. Lev Manovich v┬áuvedenej kauz├ílnej s├║vislosti symbolicky otvoril diskurz o┬áestetike ÔÇ×post-m├ędiaÔÇť a┬áz├írove┼ł bola otvoren├í br├ína k┬ápotrebe po s├║vislostiach, ktor├ę vznikli metaforicky medzi po─Ź├şta─Źom a┬áumen├şm. T├íto situ├ícia si vy┼żiadala┬á vstup experiment├ílnej estetiky v├Żskumov realizovan├Żch umeleckou tvorbou.

 


Tomáš Marušiak 2016

Interdisciplin├írne vz┼ąahy na poli vizu├ílnych umen├ş ale aj┬á vizu├ílnej┬á kult├║ry ako takej┬á s├║ formovan├ę┬á ÔÇ×nie─Ź├şmÔÇť ─Źo je dnes mo┼żn├ę definova┼ą ako ÔÇ×postmedi├ílna situ├íciaÔÇť. Predpovede┬á Petera Weibela o┬ánemo┼żnosti ├║niku pred post-medi├ílnou situ├íciou a┬ávznik obrovsk├ęho po─Źtu inov├íci├ş sa naplnili. Rekon┼ítrukcia tradi─Źn├Żch poh─żadov┬á sa stala potrebou, nevyn├şmaj├║c ani postoje relat├şvne nov├ę, vych├ídzaj├║ce napr├şklad┬á z┬ápost┼ítrukturalizmu a┬ápostmoderny ako takej. Zmena topol├│gie vizu├ílnych┬á umen├ş┬á bola zrejme sp├┤soben├í tie┼ż┬á n├ístupom nov├ęho akt├ęra tejto hry, ktor├Żm je kult├║rny software a┬ájeho takmer neobmedzenej dostupnosti. Lev Manovich v┬áuvedenej kauz├ílnej s├║vislosti symbolicky otvoril diskurz o┬áestetike ÔÇ×post-m├ędiaÔÇť a┬áz├írove┼ł bola otvoren├í br├ína k┬ápotrebe po s├║vislostiach, ktor├ę vznikli metaforicky medzi po─Ź├şta─Źom a┬áumen├şm. T├íto situ├ícia si vy┼żiadala┬á vstup experiment├ílnej estetiky v├Żskumov realizovan├Żch umeleckou tvorbou. Epistemol├│gick├Ż v├Żsledok t├Żchto v├Żskumov spravidla┬á vznik├í asymptotick├Żm zadr┼żan├şm┬á metodick├ęho odpo─Źtu, ktor├Ż v┬áistom zmysle redefinuje beltingov├║┬á defin├şciu umenia ako filozofick├ęho aktu. Probl├ęm zlo┼żitosti sk├║mania estetick├Żch s├║dov si post-medi├ílne situ├ície privlastnili ako kapit├íl a┬ámetodiku ako jeden s mo┼żn├Żch┬áoperantov.┬á Prirodzene prieskumn├şcka povaha akt├ęrov na poli┬á vizu├ílneho umenia┬á a┬ákognit├şvne vedy si nach├ídzaj├║ v┬ápriese─Źn├şku experiment├ílnej estetiky operant ktor├Ż je neuroveda. Ako jednu z┬ámo┼żn├Żch post-medi├ílnych situ├íci├ş, ktor├í je z├írove┼ł hlavn├Żm predmetom tohto kontextu, je mo┼żn├ę ust├íli┼ą ako ÔÇ×potrebu┬á epistemol├│gick├ęho┬á postojaÔÇť.┬á

┼át├║die┬á priekopn├şka modul├írnej neuroestetiky Semira Zekiho┬á sa z┬áuveden├ęho m├┤┼żu zda┼ą┬á viac menej┬á len ako ─Źiastkov├ę┬á ale nepochybne in┼ípirat├şvne preto┼że┬á vz┼ąah ─żudsk├ęho┬á mozgu a┬áestetiky umenia je omnoho rozsiahlej┼í├ş. Nepochybne v├Żsmech Wittgensteina vo─Źi naivite vo vieru, ┼że experiment├ílna psychol├│gia┬á dok├í┼że vysvetli┼ą v┼íetky estetick├ę s├║dy je na mieste┬á dnes,┬á ale z┬áaproxima─Źn├ęho poh─żadu┬á tento v├Żsmech asi nebude trva┼ą ve─Źne a┬áje mo┼żn├ę sa premen├ş na naivitu. Chcem len zd├┤razni┼ą, ┼że cie─żom navrhovan├ęho v├Żskumu je predov┼íetk├Żm ÔÇ×vz┼ąah vizu├ílneho umenia k┬ámo┼żn├Żm form├ím experiment├ílnej estetiky a neuro-biologick├Żmi vedn├Żmi discipl├şnami ako je neuroestetika, neurosociol├│gia, neuroantropol├│gia a software studies.

Soci├ílny kontext medziodborovej komunik├ície je jedine─Źne neprieh─żadn├Ż vo vz┼ąahu k verejn├Żm d├ítov├Żm obsahom, ─Źo nar├║┼ía poh─żad┬á Dickieho┬á v┬ájednoduchom ust├ílen├ş ", ┼że ÔÇ×umenie┬á je to na ─Źom┬á sa ÔÇ× svet umeniaÔÇť dohodneÔÇť. V┬árelat├şvne samostatnej ─Źasti poukazujem na to, ┼że Danto a┬ájeho svet umenia m├┤┼że ma┼ą mnoho soci├ílnych klonov vzniknut├Żch ako n├ísledok z├íplavy inov├íci├ş,┬á ktor├Żch ÔÇ×epigenetikaÔÇť m├┤┼że pracova┼ą aj protichodne k┬ásvojmu vzoru.┬á Jednoducho povedan├ę svet umenia m├┤┼że pou┼ż├şva┼ą obrovsk├Ż rozsah┬á operantov.┬á┬á┬á┬á

F├ęlix Guattari za─Źiatkom 90tych rokov 20st. predstavil term├şn post-media ako┬á spojenie┬á informatiky, telev├şzie a┬áprenosn├Żch m├ędi├ş v┬ádobe, ktor├í sa z┬ána┼íej perspekt├şvy naz├Żva ako doba post-medi├ílna . V┬ároku 2006 Peter Weibel v┬áeseji┬á ÔÇ×Postmedi├ílna situ├íciaÔÇť┬á vyty─Źuje┬á dve┬á f├ízy┬á pr├şchodu do tejto doby. Prv├í f├íza spo─Ź├şva v┬árovnocennosti m├ędi├ş a┬ádruh├í f├íza spo─Ź├şva v┬ájeho predpovedi , ┼że┬á m├┤┼że nasta┼ą stav, ktor├Ż bude za n├ísledok ve─żk├║ produkciu inov├íci├ş. Weibel identifikuje┬á po─Ź├şta─Ź v┬ázmysle post-m├ędia ako┬á univerz├ílny stroj preto┼że nikto nem├┤┼że unikn├║┼ą z┬ám├ędi├ş.┬á┬á V┼íetko nasved─Źuje tomu, ┼że unikn├║┼ą z┬ám├ędi├ş┬á alebo pred m├ędiami┬á alebo ich ovl├ídnu┼ą┬á alebo neby┼ą nimi ovl├ídan├Ż nie je┬á mo┼żn├ę. Pr├ştomnos┼ą uveden├Żch limitov zohr├íva osobitn├║ ├║lohu a┬áto u┼ż len┬á z┬áfyziologick├ęho h─żadiska. Estetick├Ż┬á z├í┼żitok ale aj estetick├ę┬á s├║dy┬á s├║ ovplyvnen├ę┬á┬á glob├ílnymi┬á┬á estetikami v post-medi├ílnej dobe. Pri─Źom treba uvies┼ą, ┼że hlavnou┬á ─Źrtou┬á t├Żchto┬á estet├şk je nest├ílos┼ą formy┬á a┬áneust├íla┬á potreba experimentu.┬á Pre┬á pohyb┬á v┬á ÔÇ×post-m├ędia artÔÇť┬á je┬á pod─ża LevaManovicha [1][1] vhodnej┼í├ş nov├Ż diskurz o┬ám├ędi├ích, ┬áktor├Żbybol schopn├Żpop├şsa┼ą ÔÇ×post-digitalÔÇť a ÔÇ×post-net kult├║ruÔÇť. Manovich vo v┼íeobecnosti navrhuje otvori┼ą diskurz o┬ám├ędi├ích ako o┬ásoftv├ęry (ÔÇ×estetike softwaru ako estetike algoritmick├Żch┬á pravidielÔÇť) v┬áktorom nast├íva cirkula─Źn├Ż vz┼ąah┬á ÔÇ×autor -text-─Źitate─ż(alebo odosielate─ż-spr├íva-prij├şma─Ź)ÔÇť┬á Upres┼łuje hranice ┬ápojmu ÔÇ×kr├şzam├ędiaÔÇť v┬ámodernom umen├ş ┬á(strata klasickej topol├│gie umenie v┬á─Źlenen├ş: maliarstvo, soch├írstvo, ...) vnieko─żk├Żch┬á bodoch ako: ako ┼í├şrenie┬á nov├Żch umeleck├Żch foriem v┬áich v├Żznamnosti┬á vd├┤raze reakcii umelcovnat├ęmu ako na distribu─Źn├ę mechanizmy. Manovich reaguje┬á na vznik┬á nov├Żch estet├şk rovnako, ako na rekon┼ítrukciu spolo─Źensk├ęho┬á syst├ęmu, ktor├í emancipuje div├íka v┬ánovom demokratickom┬á priestore, ktor├Ż bol vytvoren├Ż ÔÇ×cirkula─Źn├Żm vz┼ąahom┬á ÔÇ×autor -textÔÇô─Źitate─żÔÇť na internete, bez pr├ştomnosti str├í┼żcov vkusu.. Tento Manovichov poh─żad bol na za─Źiatku 21.st. ve─żmi skreslen├Ż. Priestor internetu v┼íak nemus├ş by┼ą v┼żdy┬á ve─żmi┬á demokratick├Żm a┬ápozornos┼ą str├í┼żcov vkusu m├í len┬á odli┼ín├║ podobu. Estetika-WikiLeaks [2][2]┬á┬á v┼íak dokazuje, ┼że priestor internetu vyvol├íva siln├ę v├í┼íne, ktor├ę boli do za─Źiatku 2. desa┼ąro─Źia 21.st. prezentovan├ę len porno-kult├║rou[3][3].┬á

Vznik novej┬á ├║lohy akt├ęrov┬á na poli umenia (post-m├ędia art) vytv├íra podobn├ę soci├ílne┬á ┼ítrukt├║ry ako to bolo napr├şklad┬á v┬á─Źasoch aktualiz├ícii baxandallov├Żch┬á revizionistick├Żch te├│ri├ş. K├Żm sa jedna ─Źas┼ą sveta umenia sna┼żila vies┼ą vlak druh├í ─Źas┼ą sa sna┼żila na neho nasko─Źi┼ą a┬átretia o┬ávlaku rozpr├ívala ako o symbolickom zlu, ktor├ę nevedie nikam, preto┼że ten vlak sa im u┼ż stratil z┬áobzoru.┬á┬á┬á

Pokus o┬áprienik takzvane┬á anal├│gov├ęho a┬ádigit├ílneho alebo pokus o┬áhumaniz├íciu m├ędi├ş┬á predstavuje upresnenie┬á alebo term├şn post-digital, ktor├Ż obsadil┬á diskurz o┬ádigit├ílnom umen├ş.┬á Koncepcia h─żadania ┬áparadigmykonsenzu medzi fyzick├Żm dielom a┬ádigit├ílnym m├í mnoho pol├┤h.

Mel Alexenberg[4][4] zd├┤raz┼łuje princ├şpy humaniz├ície v┬á post-digital dobe┬á a┬ápriklad├í osobit├Ż v├Żznam┬á s├║hry medzi digit├ílnymi, biologick├Żmi, kult├║rnymi┬á a┬áduchovn├Żmi┬á syst├ęmami, medzi kyberpriestorom┬á a┬áre├ílnym priestorom, medzi umeleck├Żmi dielami vytvoren├Żmi┬á pomocou alternat├şvnych strat├ęgi├ş. ├Üloha┬á umelca by mala┬á by┼ą alebo mohla┬á by┼ą v┬áuvedenej interakcii.

Post-digital┬á je pr├ştomn├Ż ako term├şn, ktor├Ż sa vo┬á v┼íeobecnosti vz┼ąahuje k┬ásk├║maniu vz┼ąahov vo veku po─Ź├şta─Źov a┬ácelosvetov├ęho trendu prepojen├Żch ekonom├şk.[5][5] RoyAscott [6][6]jasne predstavuje,┼że rozdielmedzidigit├ílnym a"post-digital" je s├║─Źas┼ąouekonomikyreality. Pojem Post-digital, bol kedysi ch├ípan├Ż ako kritick├í reflexia k "digit├ílnemu" ako estetiky nemateri├ílneho, teda stav umenia a m├ędi├ş po revol├║cii digit├ílnych technol├│gi├ş.┬á Jednoducho sp├íjanie ( ÔÇ×alebo nerozli┼íovanie medziÔÇť) star├ęho a┬ánov├ęho v┬ájazyku nov├Żch m├ędi├ş alebo tie┼ż┬á inak, s├║stredenie sa┬á na experimentovanie v┬áakomsi┬á duchu┬á DIY[7][7] mimo totalitn├ęho d├ítov├ęho┬á kapitalizmu.

Post-digital┬á ako reakcia alebo kritick├í reflexia na v┼íetko ─Źisto digit├ílne sa zd├í by┼ą len vymedzen├şm z┬ápojmu post-m├ędia. Ke─Ć pripust├şme, ┼że┬á nie je mo┼żn├ę z┬ápost-medi├ílnej doby vyst├║pi┼ą, je nevyhnutn├ę┬á pripusti┼ą, ┼że na┬á pole umenia vst├║pil rovnocenn├Ż akt├ęr-medi├ítor, ktor├Żm je kult├║rny software, ktor├Ż fikciu takzvan├ęho d├ítov├ęho kapitalizmu naru┼íuje. Kult├║rny┬á software[8][8] vo vizu├ílnom umen├ş [9][9] predov┼íetk├Żm odb├║rava┬á potrebu ─Źasovo a┬áment├ílne┬á n├íro─Źn├Żch zru─Źnost├ş┬á pre samotn├ęho tvorcu. Odb├║ravanie predmetn├Żch n├íro─Źn├Żch zru─Źnost├ş┬á sa dot├Żka rovnako aj percipienta a┬áproducenta.┬á Pr├íve kult├║rny┬á software┬á men├ş┬á ├║lohy jednania akt├ęrov samotnej produkcie┬á ako s├║ producent┬á autor┬á a┬ápercipient.┬á Hranice jednania a vplyvu medzi akt├ęrmi┬á sa┬á diametr├ílne┬á zmenili oproti za─Źiatku 21.st.┬á a┬áz┬áglob├ílneho h─żadiska┬á nast├íva ich prel├şnanie a┬á produkt├şvne interakcie ich ┬ávzniku┬á a┬áz├íniku sa podobaj├║ po─Ź├şta─Źovej hre, ktor├í┬á ovplyv┼łuje skuto─Źn├ę ┼żivoty.┬á T├íto skuto─Źnos┼ą nasto─żuje┬á┬á ot├ízky┬á oh─żadne┬á zmeny habitu┬á akt├ęrov a┬áaktiviz├íciu nov├Żch foriem kapit├ílu.┬á┬á┬á Vych├ídzaj├║c s┬ábourdieu-ovskych teori├ş , je┬á kapit├íl┬á vlastn├şctvo r├┤znych druhov┬á sup-kapit├ílu┬á r├┤zneho objemu v┬ásp├Ątosti┬á s┬áakt├ęrmi operuj├║cich s┬ákapit├ílom v┬á soci├ílnom┬á poli. Kapit├íl┬á┬á mo┼żno z├şska┼ą┬á a┬ádefinova┼ą┬á r├┤znymi┬á formami. Symbolick├Ż kapit├íl,┬á ktor├Ż┬á je typick├Ż pre pole umenia ┬áfunguje okrem in├ęho┬á tak, ┼że akt├ęr nadob├║da┬á ÔÇ×explicitn├ę alebo praktick├ę uznanie ÔÇť.┬á Spolo─Źensk├ę uznanie je toto┼żn├ę zo┬á ziskom┬ámoci.┬á Taktie┼ż je d├┤le┼żit├ę uvies┼ą, ┼że existenciu kapit├ílu┬á sprev├ídza aj symbolick├ę n├ísilie[10][10].┬á V┬ápost-medi├ílnej dobe sa strat├ęgie akt├ęrov s├║stre─Ćuj├║ na boj o┬ákult├║rny software. Kult├║rny software tak ako som u┼ż nazna─Źil vy┼í┼íie je univerz├ílny medi├ítor s┬áktor├Żm m├í jeho u┼ż├şvate─ż potenci├íl┬á vytvori┼ą artefakt alebo situ├íciu, distribuova┼ą ich┬á a┬áz├şska┼ą inform├íciu o┬ásp├┤sobe ako z├şskava┼ą inform├ície k┬ározhodovaniu ale predov┼íetk├Żm vz┼ąahova┼ą avatari percipientov do algoritmov vlastnej hry. Vy┼í┼íie uveden├ę vlastnosti kult├║rneho softwaru umo┼ż┼łuj├║ akt├ęrom v┼ąahova┼ą do mocensk├Żch bojov na poli umenia rel├ície, ktor├ę by boli v┬ásyst├ęmoch in┼ítit├║tu umenia┬á 20.st. takmer nemo┼żn├ę. Ako pr├şklad uvediem len r├Żchly sp├┤sob k ┬ánakloneniu verejnej mienky┬á a┬át├Żm rozvr├íti┼ą nastolen├ę┬á pravidl├í (soci├ílnej) hry. Kult├║rny software v┬ádne┼ínej dobe nedisponuje e┼íte vyu┼ż├şvan├şm umelej inteligencie, preto st├íle ost├íva┬á k─ż├║─Źov├í┬á ├║loha na fyzick├Żch akt├ęroch a┬áich vo─żby strat├ęgi├ş. Pr├íve ÔÇ×algoritmy remixibility[11][11]ÔÇť s├║┬á┬á n├ístrojom ÔÇ×ako remixova┼ąÔÇť a┬ávytv├íra┼ą strat├ęgie pre realiz├íciu diela

V┬á TheAuthorFunctioninRemix [12][12] sa EduardoNavassna┼ż├ş aplikova┼ą my┼ílienkyo smrtiautora┬á s┬áodkazom na RolandaBarthesaa MichelaFoucaulta, ktor├ş s├şcep├şsaliprim├írne oautoroviv┬áliterat├║re ale aplik├ícia my┼ílienok┬á je zrejme mo┼żn├í v┬áglob├ílnej┼íom kontexte.┬á┬á Kult├║ra remixu┬á m├í┬á za n├ísledok┬á┬á aktivitu ekonomick├ęho┬á ÔÇ×paradoxu altruizmuÔÇť [13][13] ke─Ć je script [14][14] poskytnut├Ż┬á v┼íetk├Żm┬á k┬ározobratiu, ─Źo v┬ás├║─Źasnom┬á┬á po┼łat├ş┬á ┼í├şrite─żnosti softwaru znamen├í, ┼że ÔÇ×funguje┬á iba to ─Źo je ukradnut├ęÔÇť,┬á ─Źo odkazuje┬á na┬á post-digital te├│rie vz┼ąahuj├║ce sa na┬á fenom├ęn DIY. Mo┼żno s┬áur─Źitos┼ąou tvrdi┼ą hoci┬á zjednodu┼íenie,┬á ┼że jednotliv├ę vrstvy habitu akt├ęrov [15][15] hry na poli umenia┬á sa navz├íjom ovplyv┼łuj├║┬á a ich┬ádispoz├şcie┬á za ur─Źit├Żch okolnost├ş vytv├íraj├║ ÔÇ× glob├ílny post-medi├ílny remixÔÇť.┬á┬á Navas ch├ípe ozna─Źenieremixov├íkult├║ra(remix culture) pre cel├Ż s├║borprejavovaforiem, ktor├ę sa uskuto─Ź┼łuj├║prostredn├şctvomtechn├şkremixu ┬ávr├ímcicelej na┼íejkult├║ry.┬á

V s├║─Źasnej dobe, ─Źo v┬áneposlednom rade dokazuje prax je umeleck├Ż v├Żskum, ktor├Ż je st├íle viac integrovan├Ż aj do akademick├Żch ┼ítrukt├║r. Tento fakt otv├íra┬á mno┼żstvo ot├ízok s┬áktor├Żmi sa je ┼ąa┼żk├ę vysporiada┼ą vzh─żadom na┬á trad├şciu┬á symbolicky mocensk├ęho postavenia┬á umelca v┬áspolo─Źnosti. Tieto ot├ízky s├║ kladen├ę predov┼íetk├Żm ako: M├í s├║─Źasn├ę postavenie┬á umelca a┬ájeho v├Żskumu nie─Źo spolo─Źn├ę┬á s┬átradi─Źnou predstavou o umen├ş ?.┬á Je umeleck├Ż v├Żskum procesom experiment├ílneho myslenia tvorcu? Je potrebn├ę nalieha┼ą na┬á zmenu┬á praktickej┬á in┼ítitucion├íliz├ície┬á umenia, ktor├í umeleck├Ż v├Żskum obmedzuje? [16][16].┬á Ot├ízky┬á sa formuluj├║┬á nespr├ívne pokia─ż pripust├şme, ┼że z post-medi├ílnej doby nie je mo┼żn├ę vyst├║pi┼ą. U┼ż len samotn├Ż dok├ízate─żn├Ż fakt, ┼że umelec pracuje nie len┬á s┬áneust├íle meniacimi sa technol├│giami ale aj obsahom my┼ílienok a┬ápodnetmi ktor├Żch z├íplava┬á si vy┼żaduje kritick├ę myslenie teda nem├┤┼że ale mus├ş existova┼ą┬á ist├í poloha v├Żskumu ako metodika kon┼ítruktu diela.┬á Princ├şpy, kon┼ítruktu diela ako experimentu vyu┼ż├şvaj├║ceho interdisciplin├írne prepojenie sa ─Źoraz viac┬á objavuje a┬ást├íva sa┬á n├ístrojom┬á experiment├ílnej estetiky.┬á┬á V┬áistom┬á zmysle umenie, ktor├ę┬á takto vznik├í je len┬á kon┼ítrukt. Charakter formul├ície estetick├Ż s├║dov z┬áh─żadiska experiment├ílnej estetiky ako experiment├ílnej estetiky v├Żskumov realizovan├Żch tvorbou umenia (post-m├ędia art) u┼ż nenastavuje len┬á kritick├ę zrkadlo tradi─Źnej metodike estetiky . Epistemol├│gick├Ż v├Żsledok vznik├í asymptotick├Żm zadr┼żan├şm┬á┬á metodick├ęho odpo─Źtu. Esteick├Ż s├║d sa st├íva len┬á pocitom neistoty podobne ako kehnemanov[17][17] heuristick├Ż poh─żad, ktor├Ż je v┬ápodstate zalo┼żen├Ż, ┼że s├║d je sprostredkov├ívan├Ż heuristicky. Subjekt pri hodnoten├ş cie─żov├ęho atrib├║tu ÔÇô objektu je zamenen├ş za┬á ist├║ vlastnos┼ą hodnotiaceho objektu ( heuristick├Ż atrib├║t).

 

Formul├ícia ÔÇ×probl├ęmu┬á zlo┼żitosti procesovÔÇť, je z┬á poh─żadu post-m├ędia┬á k─ż├║─Źov├í v┬ávzh─żadom na cel├Ż┬á kontext sa k┬áveci vz┼ąahuj├║cej.┬á Kr├ítke dejiny rozkolu na poli estetiky, demon┼ítruj├║ z├íujem o┬ákapit├íl┬á estetick├ęho s├║du ako tak├ęho. Dieckie┬á ako┬á m├Żtoborec, sa probl├ęmom ÔÇ×zlo┼żitostiÔÇť zaober├í ako kritik Bulloughovej te├│rie estetickej di┼ítancie[18][18]. ─Äal┼íiu nemenej d├┤le┼żit├║ ├║lohu zohral poh─żad alebo sk├┤r v├Żsmech┬á Wittgensteina vo─Źi naivite vo vieru, ┼że experiment├ílna psychol├│gia┬á dok├í┼że vysvetli┼ą v┼íetky estetick├ę s├║dy[19][19]. Ohlasovanie┬á a┬ázdie─żanie estetick├ęho s├║du┬á bez oh─żadu na ├║mysel zdie─żania alebo ÔÇ×takzvan├║ odbornos┼ąÔÇť┬á vytv├íra ÔÇ×remixÔÇť estetick├Żch s├║dov. Passmore svojim┬á postojom vyjadruje to ─Źo dnes m├┤┼żeme naz├Żva┼ą ÔÇ×kritick├Ż remix s├║dovÔÇť ako sentiment┬á doby, ktor├Ż pochop├şme len ako Schr├Âdingerov├║ [20][20] te├│riu ma─Źky , ┼że pokia─ż sa na ma─Źku nepozer├íme tak nie je. V┬áistom ve─żmi zjednodu┼íenom zmysle┬á to m├┤┼że plati┼ą aj k┬áAyerovej ÔÇô Popperovej kliatbe, ktor├í by sa dala vyjadri┼ą ako spochybnenie historickej trad├şcie filozofie a┬áozna─Źi┼ą v┼íetky prav├ę probl├ęmy ako┬á┬á vedeck├ę probl├ęmy a v┼íetky domnel├ę filozofick├ę probl├ęmy ako┬á pseudoprobl├ęmy.┬á┬á Tento poh─żad je v┼íak┬á v┬áskuto─Źnosti ove─ża zlo┼żitej┼í├ş┬á a┬ápreto sa ─Źas┼ą┬á s├║─Źasnej┬á experiment├ílnej estetikyod┬á 80tych rokov┬á 20t├ęho storo─Źia orientovala k┬áneuroved├ím. Bez oh─żadu na kritiku tejto┬á orient├ície, z├ímer ─Źerpa┼ą┬á zdrojov├ę inform├ície┬á je bez ak├Żchko─żvek deb├ít potrebn├Ż. Vo v┼íeobecnosti je nevyhnutn├ę uvies┼ą, ┼że pojem experiment├ílna┬á estetika orientuj├║ca sa na kognit├şvne vedy s┬ápredponou┬á ÔÇ×neuroÔÇť, je st├íle┬á estetick├Żm b├ídan├şm na poli neurovedy.

 

Neuroestetika[21][21]┬á vstupuje┬á ako relat├şvne exaktn├Ż akt├ęr hry na poli umenia s┬áve─żmi ┼íirok├Żm metodologick├Żm rozhran├şm. Dnes mo┼żno tvrdi┼ą, ┼że ni─Ź nebr├íni tomu, ┼że v┬ár├ímci┬á experiment├ílnych mo┼żnost├ş m├┤┼że┬á neuroestetika s┬ápou┼żit├şm┬á kult├║rnych softwarov┬á vyu┼ż├şva┼ą nie len klasick├ę┬á bio-fyziologick├ę pozorovania┬á [22][22] ale aj socioekonomick├ę pozorovania[23][23].

Dnes u┼ż klasick├Żm pr├şkladom priekopn├şka takzvane┬á modul├írnej neuroestetiky je Semir Zeki┬á┬á [24][24]ako jedna z┬ánajv├Żznamnej┼í├şch post├ív svojho odboru. V┬áknihe Inner Vision otv├íra Zeki explik├íciou┬á svojich┬á experimentov, ┼ípecifick├Ż┬á poh─żad┬á na percepciu┬á vizu├ílneho┬á umenia.┬á Zeki uv├ídza, ┼że┬á vo v├Żtvarnom umen├ş je mo┼żn├ę┬á pozorova┼ą┬á ┼íirok├Ż ┼ít├Żlov├Ż rad, ktor├Ż priamo┬á kore┼íponduje┬á so ┼ípecializovan├Żmi mozgov├Żmi┬á jednotkami.┬á Pod─ża Zekiho┬á tvorba┬á obrazov umelcami sa hod├ş┬á k┬ástimul├íciami┬á buniek┬á vo┬á vizu├ílnom┬á kortexe.┬á Takzvan├Ż┬á┬á ÔÇ×vizu├ílny mozogÔÇť je silne modul├írny a┬ápozost├íva┬á z┬áanatomicky┬á separ├ítnych┬á funk─Źn├Żch jednotiek, ┼że proces prebieha┬á paralelne vo funk─Źne nez├ívisl├Żch a┬áanatomicky rozl├ş┼íite─żn├Żch miestach, Zeki ÔÇ×objavujeÔÇť ─Źasom ─Ćal┼íie anatomicky a funk─Źn├ę auton├│mne oblasti, napr:┬á ÔÇ×situa─Źn├ş modulÔÇť, ÔÇ×mozgov├ę oblasti, ktor├ę spracov├ívaj├║┬á videnie┬á domov, tv├íri ...ÔÇť.[25][25]

Zeki┬á sa vo svojich tvrdeniach opiera potrebu aktualiz├ície v├Żskumu o┬á kon┼ítatovan├şm, ┼że umelci neurovedcov┬á dopl┼łuj├║, a┬ániekedy a┼ż┬á predbiehaj├║. Umelec a neurovedec, jeden intuit├şvne a druh├Ż pri plnom vedom├ş, mapuj├║┬á fyziol├│giu vizu├ílneho mozgu.

T├║to skuto─Źnos┼ą┬á som uviedol┬á z├ímerne, preto┼że┬á v┬á┬ároku┬á 2015 prich├ídza Zeki so┬á z├íverom┬á s┬áexperimentu kde sk├║mal reakcie┬á mozgu┬á na┬á vizu├ílne vn├şmanie matematick├Żch┬á rovn├şc. V├Żsledok experimentu bol, ┼że┬á sk├║man├í vzorka ÔÇ×matematikovÔÇť mala pri pozorovan├ş matematick├Żch┬á rovn├şc podobn├ę pozorovate─żn├ę reakcie mozgu ako pri pozorovan├ş┬á nie─Źoho ÔÇ×kr├ísnehoÔÇť. "Neu┬şro┬şve┬şda v├ím ne┬şvie po┬şve┬şda┼ą, ─Źo je kr├í┬şsa, ale ak nie┬ş─Źo po┬şva┬ş┼żu┬şje┬şte za kr├ís┬şne, ur┬ş─Źi┬şte je do to┬şho za┬şpo┬şje┬şn├Ż or┬şbi┬ştof┬şron┬şt├íl┬şny kor┬ştex v moz┬şgu," uvie┬şdol Ze┬şki. ┼át├║┬şdiu pub┬şli┬şko┬şva┬şli v ─Źa┬şso┬şpi┬şse Fron┬ştiers in Hu┬şman Neu┬şros┬şcien┬şce.┬á

 

┬áZeki┬á vytv├íra, te├│riu videnia, ktor├í je pr├şsne modul├írne orientovan├í.┬á ÔÇ×Ot├ízky kritiky Zekiho te├│ri├ş┬á ─Źi je udr┼żate─żn├í?ÔÇť alebo ─Źi je dostato─Źn├í┬á aj pri ot├ízkach┬á kon┼ítruktu umeleck├ęho diela pri ktorom s├║ procesy┬á mnohovrstvov├ę a┬ájednozna─Źne zlo┼żitej┼íie alebo podobn├ę je mo┼żn├ę len t├Żm ┼że bude zahrnut├í do v├Ą─Ź┼íieho celku spolo─Źne s┬áneurosociologiou, ktor├í┬á sa zameriava na pochopenie toho, ako biologick├ę syst├ęmy jedinca alebo┬á spolo─Źnosti vz├íjomne koreluj├║.┬á Makro ├║rove┼ł predmetu sk├║mania neurosociol├│gie by mohol by┼ą ovplyvnil┬á objav zrkadlov├Żch neur├│nov. Zjednodu┼íene povedan├ę bola v┬áistej miere zodpovedan├í ot├ízka, pre─Źo s├║ siln├ę em├│cie tak┬á n├íkazliv├ę, a┬ápre─Źo┬á ─żudia m├┤┼żu ma┼ą siln├ę fyziologick├ę reakcie na udalosti poh─żade z dia─żky.

Druh├Żm v├Żznamn├Żm┬á aktom vz┼ąahuj├║cim sa ku kontextu je┬á hypot├ęza soci├ílneho mozgu[26][26], ktor├í┬á je navrhnut├í┬á ako vysvetlenie ot├ízky , pre─Źo prim├íty┬á maj├║ v┬áporovnan├ş s┬áin├Żmi┬á cicavcami neobvykl├ę ve─żk├ę mozgy,┬á teda┬á ve─żk├ę mozgy┬á s├║ vyvinut├ę┬á aby mohli riadi┼ą zlo┼żit├ę┬á soci├ílnom syst├ęme.

Konkr├ętne pri antroipoidnch├Żch cicavcov┬á je ve─żkos┼ą mozgu┬á priamo koreluj├║ce s┬áve─żkos┼ąou skupiny.┬á Antropoidn├ę cicavce┬á m├┤┼żu ma┼ą┬á vz┼ąahov├Ż┬á syst├ęm rozdelen├Ż na podskupinu┬á reproduk─Źn├║ a┬ápodskupinu nereproduk─Źn├║ ÔÇô priatelia. [27][27]┬á Typick├Żm pr├şkladom je v├Żlu─Źne ─żudsk├í extrapol├ícia┬á situ├ície.┬á┬á Dumbarov├í┬á ┼íkola usta─żuje┬á maxim├ílny┬á po─Źet┬á jelenicou, ktor├Ż s├║ schopn├ş┬á nadviaza┼ą┬á priate─żsk├ę vz┼ąahy v┬áskupine┬á na┬á 150.┬á V┬áprenesenom v├Żzname je z┬áuveden├ęho poh─żadu mo┼żn├ę kon┼ítatova┼ą, ┼że ─Źlovek┬á dok├í┼że efekt├şvne┬á kooperova┼ą┬á v┬átejto obmedzenej skupine.┬á┬á Z┬átejto┬á hypot├ęzy, vych├ídza aj schopnos┼ą┬á ─Źloveka┬á typick├í┬á pre samotn├║┬á tvorbu umenia: manipulova┼ą┬á skupinu, schopnos┼ą altruistickej starostlivosti o┬á─Źlenov skupiny, schopnos┼ą reproduk─Źn├ęho┬á podvodu ÔÇô podv├ídza┼ą, klama┼ą o┬ávlastn├şctve estetickej┬á hodnoty za ├║─Źelom sexu alebo┬á vytvorenia sexu├ílneho┬á partnerstva( priama korel├ícia s┬áfrekvenciou┬á podvodov),┬á organizova┼ą a┬áz├║─Źast┼łova┼ą sa soci├ílnych hier.┬á┬á┬á V┬ápr├şpade potvrdenia┬á hypotezy,┬á by┬á ─Źloveka┬á odli┼íovalo┬á od┬á ni┼ż┼í├şch prim├ítov┬á┬á hlavne┬á altruistick├ę┬á a┬áiracion├ílne┬á┬á uva┼żovanie.┬á Teda┬á spr├ívanie┬á sa jedinca v┬áspolo─Źnosti┬á neekonomicky.

Nepov┼íimnut├ę ako kritika Dumbarovej ┼íkoly,┬á nezost├ívaj├║ ani hypot├ęzy o mo┼żn├Żch anatomick├Żch zmen├ích┬á mozgu sp├┤soben├ę, pravdepodobne epigeneticky┬á tak ako ich predstavuje Lise Feldman [28][28]vo v├Żsledkoch svojej ┼ít├║die,┬á ┼że┬á ve─żkos┼ą┬á amigdaly┬á je┬á priamo z├ívisl├í┬á na mno┼żstve┬á kontaktov, ktor├ę┬á udr┼żujeme. K┬átomuto v├Żskumu Dumbar vyjadruje svoj postoj┬á┬á sk├┤r len koment├írom o┬ánutnosti udr┼żiavania priate─żstiev v┬áinterakcii ÔÇ×face to faceÔÇť a┬ávzniknutom inom soci├ílnom vz┼ąahu medzi avatarmi na soci├ílnych sie┼ąach.┬á V┬áhlavnom┬á kontexte sa otv├íra aj priestor pre zhrnutie┬á pokusu Victorie D. Alexander┬á o┬ádefin├şciu umenia je mo┼żn├ę┬á parafr├ízova┼ą z┬á jej p├┤vodn├Żch 5 bodov ako: ÔÇ×existuje nie─Źo┬á ako umeleck├Ż produkt?ÔÇť, ÔÇ×nie─Źo ako umeleck├Ż produkt┬á mus├ş┬á verejne sledovan├Ż ?ÔÇť , ÔÇ×je umenie konzumovan├ę pre pote┼íenie (ment├ílna stimul├ícia, socialibita, z├íbava ... )?ÔÇť,┬á ÔÇ×je umenie je formou vyjadrovania vz┼ąahuj├║cich sa k┬áskuto─Źn├ęmu svetu ?ÔÇť,┬á┬á je ÔÇ×umenie┬á je definovan├ę svojim kontextom?ÔÇť

┬áÔÇ×In┼ítitucion├ílna┬á te├│ria umeniaÔÇť ÔÇô te├│ria┬á kontextu┬á umenia sa┬á v├Żrazne┬á odchy─żuje od historickej trad├şcie a┬áto nie len┬á ÔÇ×┼ítandardom┬á estetikyÔÇť ale┬áhlavne┬á neh─żadan├şm nad─Źasovosti podstaty umenia.┬á Domnievam sa, ┼że pr├íve v┬ápost-medi├ílnej dobe v ┬ástrede┬á medzi ÔÇô sociologiz├║ciou┬á estetikou a┬áantiesencializmom, stoj├ş metaforicky┬á Danteho┬á ─Źl├ínok┬á ÔÇ× the art worldÔÇť o strate platnost├ş┬á doteraj┼í├şch praviel [29][29]┬á rovnako aktu├ílne ako v┬á─Źase jeho vydania. Danto┬á usudzuje, ┼że zmena┬á pravidiel, ktor├ę nie je mo┼żn├ę pozorova┼ą┬á┬á o─Źami z├ísadne men├ş┬á u┼ż uveden├ę krit├ęria ÔÇ×tradi─Źnej estetikyÔÇť . Danto akcentoval predov┼íetk├Żm na┬á soci├ílny kontext a┬ánie je ideov├Ż.┬á Danteho poh─żad je v┬ázna─Źnej┬á miere ukon─Źen├Ż potrebou vy─Źistenia ÔÇ× filozofie umenia┬á od┬á predo┼íl├ęho v├ŻvojaÔÇť. Soci├ílnym kontext post-medi├ílneho umenia je jedine─Źne neprieh─żadn├Ż a┬áaktualizuje┬á sa ako s├║hra mnoh├Żch faktorov. Jeden z┬áuveden├Żch mnoh├Żch aktualizovan├Żch faktorov je verejn├Ż pr├şstup k┬ád├ítov├Żm obsahom prezentuj├║ci interdisciplin├írny┬á potenci├íl vizu├ílneho umenia.┬á Postmedi├ílna doba je intenz├şvne zasiahnut├í dostupnos┼ąou vizu├ílnej kult├║ry v mnoh├Żch pr├şpadoch aj u┼ż├şvan├şm a┬ápou┼ż├şvan├şm n├ístrojov vizu├ílnej kult├║ry. Pr├íve z┬átohto┬á d├┤vodu New Art History┬á┬á ako┬á┬á revizionistick├ę dejiny umenia , ktor├ę historicky┬á reprezentuje┬á┬á M. Baxandall, S. Alpers, T. J. Clark, M. Fried, C. Owens, M. A. Holy a┬áda─ż┼í├ş, naberaj├║ nov├ę aktualizovan├ę kont├║ry. Zolberov poh─żad na┬á ÔÇ× produkciu umeniaÔÇť, ktor├Ż┬á┬á sa neohrani─Źuje len┬á jedn├ęho autora ale aj na spolupr├ícu┬á viacer├Żch autorov a┬áin┼ítit├║ci├ş, je pr├íve v┬áuveden├Żch kont├║rach jasnej┼íie vidite─żn├Ż ┼ápeci├ílny sociologick├Ż┬á poh─żad┬á uv├ídza┬á H. Becker v┬á te├│rii labellingu[30][30], ktor├Ż┬á taktie┼ż pova┼żujem za┬á st├íle aktu├ílny a┬áv┬ámnohom a┼ż k─ż├║─Źov├Ż┬á pre post-medi├ílnu dobu. Belting┬á sa opiera o┬áformu defin├şcie umenia ako filozofick├ęho aktu ale st├íle ost├íva ot├ízka kto a┬áza ak├Żch okolnost├ş tento akt u─Źin├ş a┬áto je┬á typick├í ot├ízka pre medziodborov├ę sk├║manie.┬á Pr├íve preto m├ím za to, ┼że ÔÇ×m├Żtus tvorcu alebo tvorbyÔÇť je┬á ┼ípecifick├Ż a┬áaktualizovate─żn├Ż fenom├ęn, ktor├Ż je neust├íle z historick├ęho h─żadiska pozorovate─żn├Ż od renesancie cez┬á romantick├ę┬á zrodenie┬á┬á m├Żtu┬á o┬áneuznanom umelcovi a┼ż po dne┼íok. Jeho v├Żznam je pr├íve v┬átom, ┼że hist├│ria umenia ako samotn├ę pole umenia zaznamen├íva┬á procesy zhodnotenia m├Żtu ako obchodn├şk na burze a┬áfilozofick├Ż akt je jeden z┬án├ístrojov. Postmedi├ílna┬á doba sa roz┼íiruje najme tento filozofick├Ż akt o┬ád├ítov├Ż, socioekonomick├Ż a exaktn├Ż bio-fyziologick├Ż operant.

 



[1][1] Manovich, Lev Post-Media Aesthetics, (2000).

[2][2] Estetika- WikiLeaks: Hnutie WikiLeaks┬á ako spolo─Źensky efekt├şvne ak─Źn├ę umenie, ktor├ę pou┼ż├şva ┼ípecifick├║ artikul├íciu v├Żznamu symbolick├ę n├ísilie

[3][3] Porno kultúra ako sociálne aktivity internetovej pornografie.

[4][4]The Future of Art in a Postdigital Age: From Hellenistic to Hebraic Consciousness, Bristol and Chicago: Intellect Books/University of Chicago Press, 2011,  ISBN 978-1-84150-377-6

[5][5] Berry  M David M., Dieter Michael (eds.) Postdigital Aesthetics: Art, Computation and Design, Palgrave Macmillan, 2015, 320 pp., ISBN 978-1-137-43720-4

[6][6]Ascott, R. (2003), Telematic Embrace. (E.Shaken, ed.) Berkeley: University of California Press. ISBN 0-520-21803-5

[7][7]Akademick├Ż v├Żskum opisuje DIY (ÔÇ×Do it yourselfÔÇť) ako spr├ívanie ke─Ć sa┬á jednotlivci zapojili do zberu surov├şn alebo polotovarov alebo komponentov pre┬á v├Żrobu za ├║─Źelom transformova┼ą alebo rekon┼ítruova┼ą vec alebo syst├ęm v┬á┼íirokom zmysle slova vr├ítane vyu┼żitia pr├şrodn├ęho prostredia.┬á┬á Wolf & McQuitty (2011). Understanding the Do-It-Yourself Consumer: DIY Motivation and Outcomes. Academy of Marketing Science Review.

[8][8] Kult├║rny software┬á v tom zmysle, ┼że┬á priamo ho pou┼ż├şvaj├║ stovky mili├│nov ─żud├ş.

[9][9] Vizu├ílne umenie: umenie, ktor├ęho v├Żsledkom je majoritne┬á vizu├ílne vn├şmate─żn├Ż┬á artefakt.

[10][10] Bourdieu Pierre. Nadvl├ída mu┼ż┼». Praha: Karolinum, 2000. ISBN 80-7184-775-5.

[11][11] Manovich Lev REMIXABILITY AND MODULARITY, October - November, 2005

[12][12] Navas Eduardo , The Author Function in Remix, by Eduardo Navas, http://remixtheory.net/?p=309

[13][13] Paradox altruizmu ako ─żudsk├Ż altruizmus alebo podmienen├Ż altruizmus. V┬ápr├şpade vo─żn├ęho ┼í├şrenia softwarov distrib├║tor sleduje┬á in├Ż ne┼ż prim├írne komer─Źn├Ż z├íujem uvedenou distrib├║ciou.

[14][14] Scripting alebo jazyk scriptu odvoden├Ż z IT gramatiky pre ├║─Źely programovania alebo nastavovania interakci├ş alebo procesov v umen├ş.

[15][15] Nemenn├Ż nau─Źen├Ż akt spr├ívania, n├ívyk alebo zautomatizovan├Ż vzorec spr├ívania, vid.: M. Dopita, Pierre Bourdieu o um─Ťn├ş, v├Żchov─Ť a spole─Źnosti: reflexe sociologie praxe Pierra Bourdieua v ─Źesk├ę sociologii. Olomouc: Univerzita Palack├ęho 2007 - 183 s. ISBN 978-80-244-1650-2

[16][16] Experimental Aesthetics, Metropolis M Books, 2014 ISBN: 908-18-302-44

[17][17] Prospektová teória

[18][18] Dickie sa presl├ívil ako kritik┬á Bulloughovej┬á te├│rie estetick├ę di┼ítancie. ..vyjadril sa, ┼że ÔÇ×estetick├Ż postoj je m├Żtus [ÔÇŽ].

[19][19] Wittgenstein L. (1966): Lectures and Conversations on Aesthetics, Psychology, andReligious Belief, ed. Cyril Barrett (Oxford: Basil Blackwell),

[20][20] Erwin Schr├Âdinger:Princ├şp superpoz├şcie sa vo fyzike objavuje ─Źasto a na mnoh├Żch miestach ÔÇô od kvantovej mechaniky a┼ż po elektromagnetizmus.

[21][21] Neuroestetika ako interdisciplin├írna oblas┼ą┬á v├Żskumu zaoberaj├║ca sa neuro-biologick├Żmi pocitmi┬á kr├ísy.

[22][22] Medzi medic├şnske postupy┬á patria predov┼íetk├Żm r├ídiologick├ę vy┼íetrenia na r├┤znych stup┼łoch. vid.: Starr G. Gabrielle Feeling Beauty: The Neuroscience of Aesthetic Experience, MIT Press 2015, ISBN-13: 9780262527446

[23][23] Medzi┬á in├ę analitick├ę n├ístroje patria napr├şklad postupy face emotion recognition software. vid : Analysis of emotion recognition using facial expressions, speech and multimodal information, ICMI '04 Proceedings of the 6th international conference on Multimodal interfaces, Pages 205-211, ACM New York, NY, USA, 2004, ISBN:1-58113-995-0

[24][24] Zeki Semir, Inner Vision: An Exploration of Art and the Brain,  Oxford University Press,2000, ISBN-13: 978-0198505198.

[25][25] Zeki Semir, Splendors and Miseries of the Brain: Love, Creativity, and the Quest for Human Happiness, Wiley-Blackwell, ISBN-13: 9781405185578

[26][26] Dunbar, R.I.M. (2014). "The Social Brain: Psychological Underpinnings and Implications for the Structure of Organizations". Current Directions in Psychological Science 23 (2): 109ÔÇô114. doi:10.1177/0963721413517118.

[27][27] Ann Hum Biol. 2009 Sep-Oct;36(5):562-72. doi: 10.1080/03014460902960289.

[28][28] K. C Bickart,C.I Wright,R.J.Dautoff,B.C Dickerson & Lisa Feldman Barrett, Amygdala volume and social network size in humans,┬á┬á┬á┬á Nature Neuroscience 14,┬á 163ÔÇô164 (2011) doi:10.1038/nn.2724

[29][29] Danto ch├ípe warholov├║┬á krabicu ÔÇ×Billo BoxÔÇť ako variantu Duchampov├ęho princ├şpu ready made.

[30][30] ÔÇ×Howard S. Becker, Outsiders: Studies In The Sociology Of Deviance, Free Press 1997, ISBN-13: 9780684836355,ÔÇť Poh─żad┬á na produkciu umenia ÔÇ×ent├ştÔÇť vy─Źlenen├Żch z┬ápo─ża┬á artworld┬á pre ich nesplnenie kval├şt v┬áklasifik├ícii┬á je d├┤le┼żit├Ż.