NEUROVEDA A ESTETIKY POST MEDI√ĀLNYCH SITU√ĀCII

Akadémia vizuálnych intervencií

Akad√©mia vizu√°lnych intervenci√≠ vznikla pri CultCode InŇ°tit√ļte vizu√°lneho umenia ako Ň°kola multidisciplin√°rneho charakteru. NapńļŇąan√≠m poslania Ň°koly je predovŇ°etk√Ĺm uskutońćŇąovaŇ•¬† jedineńćn√ļ v√≠ziu zaloŇĺen√ļ na myŇ°lienke Ň°√≠renia vedomost√≠ v¬†oblasti v√Ĺtvarnej kult√ļry pre vŇ°etk√Ĺch a¬†pre vŇ°etky oblasti spolońćensk√Ĺch aktiv√≠t. Pr√°ve preto s√ļ Vizu√°lne intervencie pre n√°s sp√īsobom ako pozit√≠vne zasiahnuŇ• aj do najmenŇ°√≠ch medzier Ňĺivota.¬†

Prihl√°siŇ• sa a tr√©novaŇ•

¬†Prihl√°Ň°ku poŇ°lite formou kr√°tkeho motivańćn√©ho e-mailu (max 145 slov) v ktorom predstav√≠te seba a projekt, ktor√Ĺ by ste chceli rieŇ°iŇ• prostredn√≠ctvom N√°Ň°ho art kouńćing programu, alebo pribl√≠Ňĺite vlastn√© amb√≠cie zdokonaliŇ• sa v urńćitej oblasti dizajnu alebo umenia.

Umenie a Dizajn

Kouńćingov√Ĺ program Umenie & dizajn je zameran√Ĺ kooperat√≠vne rieŇ°enie projektu, zadania, problematiky. Orientuje sa na vyuŇĺ√≠vanie nov√Ĺch postupov a hńĺadanie¬† tvorivej¬† cesty pre vyuŇĺitie dostupn√Ĺch digit√°lnych technol√≥gi√≠ ako¬† pońć√≠tańćov√° grafika, dizajn interi√©ru, grafick√Ĺ dizajn, alebo v√Ĺtvarn√Ĺch techn√≠k ńći z√°kladov¬† spracovania materi√°lov vo vlastnej tvorbe. ҆t√ļdium pon√ļka moŇĺnosŇ• alternat√≠vy Ň°t√ļdia na online vysokej Ň°kole. ¬†

Interdisciplin√°rne vzŇ•ahy na poli vizu√°lnych umen√≠ ale aj¬† vizu√°lnej¬† kult√ļry ako takej¬† s√ļ formovan√©¬† ‚Äěnieńć√≠m‚Äú ńćo je dnes moŇĺn√© definovaŇ• ako ‚Äěpostmedi√°lna situ√°cia‚Äú. Predpovede¬† Petera Weibela o¬†nemoŇĺnosti √ļniku pred post-medi√°lnou situ√°ciou a¬†vznik obrovsk√©ho pońćtu inov√°ci√≠ sa naplnili. RekonŇ°trukcia tradińćn√Ĺch pohńĺadov¬† sa stala potrebou, nevyn√≠maj√ļc ani postoje relat√≠vne nov√©, vych√°dzaj√ļce napr√≠klad¬† z¬†postŇ°trukturalizmu a¬†postmoderny ako takej. Zmena topol√≥gie vizu√°lnych¬† umen√≠¬† bola zrejme sp√īsoben√° tieŇ嬆 n√°stupom nov√©ho akt√©ra tejto hry, ktor√Ĺm je kult√ļrny software a¬†jeho takmer neobmedzenej dostupnosti. Lev Manovich v¬†uvedenej kauz√°lnej s√ļvislosti symbolicky otvoril diskurz o¬†estetike ‚Äěpost-m√©dia‚Äú a¬†z√°roveŇą bola otvoren√° br√°na k¬†potrebe po s√ļvislostiach, ktor√© vznikli metaforicky medzi pońć√≠tańćom a¬†umen√≠m. T√°to situ√°cia si vyŇĺiadala¬† vstup experiment√°lnej estetiky v√Ĺskumov realizovan√Ĺch umeleckou tvorbou.

 


Tom√°Ň° MaruŇ°iak 2016

Interdisciplin√°rne vzŇ•ahy na poli vizu√°lnych umen√≠ ale aj¬† vizu√°lnej¬† kult√ļry ako takej¬† s√ļ formovan√©¬† ‚Äěnieńć√≠m‚Äú ńćo je dnes moŇĺn√© definovaŇ• ako ‚Äěpostmedi√°lna situ√°cia‚Äú. Predpovede¬† Petera Weibela o¬†nemoŇĺnosti √ļniku pred post-medi√°lnou situ√°ciou a¬†vznik obrovsk√©ho pońćtu inov√°ci√≠ sa naplnili. RekonŇ°trukcia tradińćn√Ĺch pohńĺadov¬† sa stala potrebou, nevyn√≠maj√ļc ani postoje relat√≠vne nov√©, vych√°dzaj√ļce napr√≠klad¬† z¬†postŇ°trukturalizmu a¬†postmoderny ako takej. Zmena topol√≥gie vizu√°lnych¬† umen√≠¬† bola zrejme sp√īsoben√° tieŇ嬆 n√°stupom nov√©ho akt√©ra tejto hry, ktor√Ĺm je kult√ļrny software a¬†jeho takmer neobmedzenej dostupnosti. Lev Manovich v¬†uvedenej kauz√°lnej s√ļvislosti symbolicky otvoril diskurz o¬†estetike ‚Äěpost-m√©dia‚Äú a¬†z√°roveŇą bola otvoren√° br√°na k¬†potrebe po s√ļvislostiach, ktor√© vznikli metaforicky medzi pońć√≠tańćom a¬†umen√≠m. T√°to situ√°cia si vyŇĺiadala¬† vstup experiment√°lnej estetiky v√Ĺskumov realizovan√Ĺch umeleckou tvorbou. Epistemol√≥gick√Ĺ v√Ĺsledok t√Ĺchto v√Ĺskumov spravidla¬† vznik√° asymptotick√Ĺm zadrŇĺan√≠m¬† metodick√©ho odpońćtu, ktor√Ĺ v¬†istom zmysle redefinuje beltingov√ļ¬† defin√≠ciu umenia ako filozofick√©ho aktu. Probl√©m zloŇĺitosti sk√ļmania estetick√Ĺch s√ļdov si post-medi√°lne situ√°cie privlastnili ako kapit√°l a¬†metodiku ako jeden s moŇĺn√Ĺch¬†operantov.¬† Prirodzene prieskumn√≠cka povaha akt√©rov na poli¬† vizu√°lneho umenia¬† a¬†kognit√≠vne vedy si nach√°dzaj√ļ v¬†prieseńćn√≠ku experiment√°lnej estetiky operant ktor√Ĺ je neuroveda. Ako jednu z¬†moŇĺn√Ĺch post-medi√°lnych situ√°ci√≠, ktor√° je z√°roveŇą hlavn√Ĺm predmetom tohto kontextu, je moŇĺn√© ust√°liŇ• ako ‚Äěpotrebu¬† epistemol√≥gick√©ho¬† postoja‚Äú.¬†

҆t√ļdie¬† priekopn√≠ka modul√°rnej neuroestetiky Semira Zekiho¬† sa z¬†uveden√©ho m√īŇĺu zdaŇ•¬† viac menej¬† len ako ńćiastkov√©¬† ale nepochybne inŇ°pirat√≠vne pretoŇĺe¬† vzŇ•ah ńĺudsk√©ho¬† mozgu a¬†estetiky umenia je omnoho rozsiahlejŇ°√≠. Nepochybne v√Ĺsmech Wittgensteina vońći naivite vo vieru, Ňĺe experiment√°lna psychol√≥gia¬† dok√°Ňĺe vysvetliŇ• vŇ°etky estetick√© s√ļdy je na mieste¬† dnes,¬† ale z¬†aproximańćn√©ho pohńĺadu¬† tento v√Ĺsmech asi nebude trvaŇ• veńćne a¬†je moŇĺn√© sa premen√≠ na naivitu. Chcem len zd√īrazniŇ•, Ňĺe cieńĺom navrhovan√©ho v√Ĺskumu je predovŇ°etk√Ĺm ‚ÄěvzŇ•ah vizu√°lneho umenia k¬†moŇĺn√Ĺm form√°m experiment√°lnej estetiky a neuro-biologick√Ĺmi vedn√Ĺmi discipl√≠nami ako je neuroestetika, neurosociol√≥gia, neuroantropol√≥gia a software studies.

Soci√°lny kontext medziodborovej komunik√°cie je jedineńćne nepriehńĺadn√Ĺ vo vzŇ•ahu k verejn√Ĺm d√°tov√Ĺm obsahom, ńćo nar√ļŇ°a pohńĺad¬† Dickieho¬† v¬†jednoduchom ust√°len√≠ ", Ňĺe ‚Äěumenie¬† je to na ńćom¬† sa ‚Äě svet umenia‚Äú dohodne‚Äú. V¬†relat√≠vne samostatnej ńćasti poukazujem na to, Ňĺe Danto a¬†jeho svet umenia m√īŇĺe maŇ• mnoho soci√°lnych klonov vzniknut√Ĺch ako n√°sledok z√°plavy inov√°ci√≠,¬† ktor√Ĺch ‚Äěepigenetika‚Äú m√īŇĺe pracovaŇ• aj protichodne k¬†svojmu vzoru.¬† Jednoducho povedan√© svet umenia m√īŇĺe pouŇĺ√≠vaŇ• obrovsk√Ĺ rozsah¬† operantov.¬†¬†¬†¬†

F√©lix Guattari zańćiatkom 90tych rokov 20st. predstavil term√≠n post-media ako¬† spojenie¬† informatiky, telev√≠zie a¬†prenosn√Ĺch m√©di√≠ v¬†dobe, ktor√° sa z¬†naŇ°ej perspekt√≠vy naz√Ĺva ako doba post-medi√°lna . V¬†roku 2006 Peter Weibel v¬†eseji¬† ‚ÄěPostmedi√°lna situ√°cia‚Äú¬† vytyńćuje¬† dve¬† f√°zy¬† pr√≠chodu do tejto doby. Prv√° f√°za spońć√≠va v¬†rovnocennosti m√©di√≠ a¬†druh√° f√°za spońć√≠va v¬†jeho predpovedi , Ňĺe¬† m√īŇĺe nastaŇ• stav, ktor√Ĺ bude za n√°sledok veńĺk√ļ produkciu inov√°ci√≠. Weibel identifikuje¬† pońć√≠tańć v¬†zmysle post-m√©dia ako¬† univerz√°lny stroj pretoŇĺe nikto nem√īŇĺe unikn√ļŇ• z¬†m√©di√≠.¬†¬† VŇ°etko nasvedńćuje tomu, Ňĺe unikn√ļŇ• z¬†m√©di√≠¬† alebo pred m√©diami¬† alebo ich ovl√°dnuŇ•¬† alebo nebyŇ• nimi ovl√°dan√Ĺ nie je¬† moŇĺn√©. Pr√≠tomnosŇ• uveden√Ĺch limitov zohr√°va osobitn√ļ √ļlohu a¬†to uŇĺ len¬† z¬†fyziologick√©ho hńĺadiska. Estetick√Ŭ† z√°Ňĺitok ale aj estetick√©¬† s√ļdy¬† s√ļ ovplyvnen√©¬†¬† glob√°lnymi¬†¬† estetikami v post-medi√°lnej dobe. Prińćom treba uviesŇ•, Ňĺe hlavnou¬† ńćrtou¬† t√Ĺchto¬† estet√≠k je nest√°losŇ• formy¬† a¬†neust√°la¬† potreba experimentu.¬† Pre¬† pohyb¬† v¬† ‚Äěpost-m√©dia art‚Äú¬† je¬† podńĺa LevaManovicha [1][1] vhodnejŇ°√≠ nov√Ĺ diskurz o¬†m√©di√°ch, ¬†ktor√Ĺbybol schopn√Ĺpop√≠saŇ• ‚Äěpost-digital‚Äú a ‚Äěpost-net kult√ļru‚Äú. Manovich vo vŇ°eobecnosti navrhuje otvoriŇ• diskurz o¬†m√©di√°ch ako o¬†softv√©ry (‚Äěestetike softwaru ako estetike algoritmick√Ĺch¬† pravidiel‚Äú) v¬†ktorom nast√°va cirkulańćn√Ĺ vzŇ•ah¬† ‚Äěautor -text-ńćitateńĺ(alebo odosielateńĺ-spr√°va-prij√≠mańć)‚Äú¬† UpresŇąuje hranice ¬†pojmu ‚Äěkr√≠zam√©dia‚Äú v¬†modernom umen√≠ ¬†(strata klasickej topol√≥gie umenie v¬†ńćlenen√≠: maliarstvo, soch√°rstvo, ...) vniekońĺk√Ĺch¬† bodoch ako: ako Ň°√≠renie¬† nov√Ĺch umeleck√Ĺch foriem v¬†ich v√Ĺznamnosti¬† vd√īraze reakcii umelcovnat√©mu ako na distribuńćn√© mechanizmy. Manovich reaguje¬† na vznik¬† nov√Ĺch estet√≠k rovnako, ako na rekonŇ°trukciu spolońćensk√©ho¬† syst√©mu, ktor√° emancipuje div√°ka v¬†novom demokratickom¬† priestore, ktor√Ĺ bol vytvoren√Ĺ ‚Äěcirkulańćn√Ĺm vzŇ•ahom¬† ‚Äěautor -text‚Äďńćitateńĺ‚Äú na internete, bez pr√≠tomnosti str√°Ňĺcov vkusu.. Tento Manovichov pohńĺad bol na zańćiatku 21.st. veńĺmi skreslen√Ĺ. Priestor internetu vŇ°ak nemus√≠ byŇ• vŇĺdy¬† veńĺmi¬† demokratick√Ĺm a¬†pozornosŇ• str√°Ňĺcov vkusu m√° len¬† odliŇ°n√ļ podobu. Estetika-WikiLeaks [2][2]¬†¬† vŇ°ak dokazuje, Ňĺe priestor internetu vyvol√°va siln√© v√°Ň°ne, ktor√© boli do zańćiatku 2. desaŇ•rońćia 21.st. prezentovan√© len porno-kult√ļrou[3][3].¬†

Vznik novej¬† √ļlohy akt√©rov¬† na poli umenia (post-m√©dia art) vytv√°ra podobn√© soci√°lne¬† Ň°trukt√ļry ako to bolo napr√≠klad¬† v¬†ńćasoch aktualiz√°cii baxandallov√Ĺch¬† revizionistick√Ĺch te√≥ri√≠. K√Ĺm sa jedna ńćasŇ• sveta umenia snaŇĺila viesŇ• vlak druh√° ńćasŇ• sa snaŇĺila na neho naskońćiŇ• a¬†tretia o¬†vlaku rozpr√°vala ako o symbolickom zlu, ktor√© nevedie nikam, pretoŇĺe ten vlak sa im uŇĺ stratil z¬†obzoru.¬†¬†¬†

Pokus o¬†prienik takzvane¬† anal√≥gov√©ho a¬†digit√°lneho alebo pokus o¬†humaniz√°ciu m√©di√≠¬† predstavuje upresnenie¬† alebo term√≠n post-digital, ktor√Ĺ obsadil¬† diskurz o¬†digit√°lnom umen√≠.¬† Koncepcia hńĺadania ¬†paradigmykonsenzu medzi fyzick√Ĺm dielom a¬†digit√°lnym m√° mnoho pol√īh.

Mel Alexenberg[4][4] zd√īrazŇąuje princ√≠py humaniz√°cie v¬† post-digital dobe¬† a¬†priklad√° osobit√Ĺ v√Ĺznam¬† s√ļhry medzi digit√°lnymi, biologick√Ĺmi, kult√ļrnymi¬† a¬†duchovn√Ĺmi¬† syst√©mami, medzi kyberpriestorom¬† a¬†re√°lnym priestorom, medzi umeleck√Ĺmi dielami vytvoren√Ĺmi¬† pomocou alternat√≠vnych strat√©gi√≠. √öloha¬† umelca by mala¬† byŇ• alebo mohla¬† byŇ• v¬†uvedenej interakcii.

Post-digital¬† je pr√≠tomn√Ĺ ako term√≠n, ktor√Ĺ sa vo¬† vŇ°eobecnosti vzŇ•ahuje k¬†sk√ļmaniu vzŇ•ahov vo veku pońć√≠tańćov a¬†celosvetov√©ho trendu prepojen√Ĺch ekonom√≠k.[5][5] RoyAscott [6][6]jasne predstavuje,Ňĺe rozdielmedzidigit√°lnym a"post-digital" je s√ļńćasŇ•ouekonomikyreality. Pojem Post-digital, bol kedysi ch√°pan√Ĺ ako kritick√° reflexia k "digit√°lnemu" ako estetiky nemateri√°lneho, teda stav umenia a m√©di√≠ po revol√ļcii digit√°lnych technol√≥gi√≠.¬† Jednoducho sp√°janie ( ‚Äěalebo nerozliŇ°ovanie medzi‚Äú) star√©ho a¬†nov√©ho v¬†jazyku nov√Ĺch m√©di√≠ alebo tieŇ嬆 inak, s√ļstredenie sa¬† na experimentovanie v¬†akomsi¬† duchu¬† DIY[7][7] mimo totalitn√©ho d√°tov√©ho¬† kapitalizmu.

Post-digital¬† ako reakcia alebo kritick√° reflexia na vŇ°etko ńćisto digit√°lne sa zd√° byŇ• len vymedzen√≠m z¬†pojmu post-m√©dia. KeńŹ pripust√≠me, Ňĺe¬† nie je moŇĺn√© z¬†post-medi√°lnej doby vyst√ļpiŇ•, je nevyhnutn√©¬† pripustiŇ•, Ňĺe na¬† pole umenia vst√ļpil rovnocenn√Ĺ akt√©r-medi√°tor, ktor√Ĺm je kult√ļrny software, ktor√Ĺ fikciu takzvan√©ho d√°tov√©ho kapitalizmu naruŇ°uje. Kult√ļrny¬† software[8][8] vo vizu√°lnom umen√≠ [9][9] predovŇ°etk√Ĺm odb√ļrava¬† potrebu ńćasovo a¬†ment√°lne¬† n√°rońćn√Ĺch zruńćnost√≠¬† pre samotn√©ho tvorcu. Odb√ļravanie predmetn√Ĺch n√°rońćn√Ĺch zruńćnost√≠¬† sa dot√Ĺka rovnako aj percipienta a¬†producenta.¬† Pr√°ve kult√ļrny¬† software¬† men√≠¬† √ļlohy jednania akt√©rov samotnej produkcie¬† ako s√ļ producent¬† autor¬† a¬†percipient.¬† Hranice jednania a vplyvu medzi akt√©rmi¬† sa¬† diametr√°lne¬† zmenili oproti zańćiatku 21.st.¬† a¬†z¬†glob√°lneho hńĺadiska¬† nast√°va ich prel√≠nanie a¬† produkt√≠vne interakcie ich ¬†vzniku¬† a¬†z√°niku sa podobaj√ļ pońć√≠tańćovej hre, ktor√°¬† ovplyvŇąuje skutońćn√© Ňĺivoty.¬† T√°to skutońćnosŇ• nastońĺuje¬†¬† ot√°zky¬† ohńĺadne¬† zmeny habitu¬† akt√©rov a¬†aktiviz√°ciu nov√Ĺch foriem kapit√°lu.¬†¬†¬† Vych√°dzaj√ļc s¬†bourdieu-ovskych teori√≠ , je¬† kapit√°l¬† vlastn√≠ctvo r√īznych druhov¬† sup-kapit√°lu¬† r√īzneho objemu v¬†sp√§tosti¬† s¬†akt√©rmi operuj√ļcich s¬†kapit√°lom v¬† soci√°lnom¬† poli. Kapit√°l¬†¬† moŇĺno z√≠skaŇ•¬† a¬†definovaŇ•¬† r√īznymi¬† formami. Symbolick√Ĺ kapit√°l,¬† ktor√Ŭ† je typick√Ĺ pre pole umenia ¬†funguje okrem in√©ho¬† tak, Ňĺe akt√©r nadob√ļda¬† ‚Äěexplicitn√© alebo praktick√© uznanie ‚Äú.¬† Spolońćensk√© uznanie je totoŇĺn√© zo¬† ziskom¬†moci.¬† TaktieŇĺ je d√īleŇĺit√© uviesŇ•, Ňĺe existenciu kapit√°lu¬† sprev√°dza aj symbolick√© n√°silie[10][10].¬† V¬†post-medi√°lnej dobe sa strat√©gie akt√©rov s√ļstreńŹuj√ļ na boj o¬†kult√ļrny software. Kult√ļrny software tak ako som uŇĺ naznańćil vyŇ°Ň°ie je univerz√°lny medi√°tor s¬†ktor√Ĺm m√° jeho uŇĺ√≠vateńĺ potenci√°l¬† vytvoriŇ• artefakt alebo situ√°ciu, distribuovaŇ• ich¬† a¬†z√≠skaŇ• inform√°ciu o¬†sp√īsobe ako z√≠skavaŇ• inform√°cie k¬†rozhodovaniu ale predovŇ°etk√Ĺm vzŇ•ahovaŇ• avatari percipientov do algoritmov vlastnej hry. VyŇ°Ň°ie uveden√© vlastnosti kult√ļrneho softwaru umoŇĺŇąuj√ļ akt√©rom vŇ•ahovaŇ• do mocensk√Ĺch bojov na poli umenia rel√°cie, ktor√© by boli v¬†syst√©moch inŇ°tit√ļtu umenia¬† 20.st. takmer nemoŇĺn√©. Ako pr√≠klad uvediem len r√Ĺchly sp√īsob k ¬†nakloneniu verejnej mienky¬† a¬†t√Ĺm rozvr√°tiŇ• nastolen√©¬† pravidl√° (soci√°lnej) hry. Kult√ļrny software v¬†dneŇ°nej dobe nedisponuje eŇ°te vyuŇĺ√≠van√≠m umelej inteligencie, preto st√°le ost√°va¬† kńĺ√ļńćov√°¬† √ļloha na fyzick√Ĺch akt√©roch a¬†ich vońĺby strat√©gi√≠. Pr√°ve ‚Äěalgoritmy remixibility[11][11]‚Äú s√ļ¬†¬† n√°strojom ‚Äěako remixovaŇ•‚Äú a¬†vytv√°raŇ• strat√©gie pre realiz√°ciu diela

V¬† TheAuthorFunctioninRemix [12][12] sa EduardoNavassnaŇĺ√≠ aplikovaŇ• myŇ°lienkyo smrtiautora¬† s¬†odkazom na RolandaBarthesaa MichelaFoucaulta, ktor√≠ s√≠cep√≠saliprim√°rne oautoroviv¬†literat√ļre ale aplik√°cia myŇ°lienok¬† je zrejme moŇĺn√° v¬†glob√°lnejŇ°om kontexte.¬†¬† Kult√ļra remixu¬† m√°¬† za n√°sledok¬†¬† aktivitu ekonomick√©ho¬† ‚Äěparadoxu altruizmu‚Äú [13][13] keńŹ je script [14][14] poskytnut√Ŭ† vŇ°etk√Ĺm¬† k¬†rozobratiu, ńćo v¬†s√ļńćasnom¬†¬† poŇąat√≠¬† Ň°√≠riteńĺnosti softwaru znamen√°, Ňĺe ‚Äěfunguje¬† iba to ńćo je ukradnut√©‚Äú,¬† ńćo odkazuje¬† na¬† post-digital te√≥rie vzŇ•ahuj√ļce sa na¬† fenom√©n DIY. MoŇĺno s¬†urńćitosŇ•ou tvrdiŇ• hoci¬† zjednoduŇ°enie,¬† Ňĺe jednotliv√© vrstvy habitu akt√©rov [15][15] hry na poli umenia¬† sa navz√°jom ovplyvŇąuj√ļ¬† a ich¬†dispoz√≠cie¬† za urńćit√Ĺch okolnost√≠ vytv√°raj√ļ ‚Äě glob√°lny post-medi√°lny remix‚Äú.¬†¬† Navas ch√°pe oznańćenieremixov√°kult√ļra(remix culture) pre cel√Ĺ s√ļborprejavovaforiem, ktor√© sa uskutońćŇąuj√ļprostredn√≠ctvomtechn√≠kremixu ¬†vr√°mcicelej naŇ°ejkult√ļry.¬†

V s√ļńćasnej dobe, ńćo v¬†neposlednom rade dokazuje prax je umeleck√Ĺ v√Ĺskum, ktor√Ĺ je st√°le viac integrovan√Ĺ aj do akademick√Ĺch Ň°trukt√ļr. Tento fakt otv√°ra¬† mnoŇĺstvo ot√°zok s¬†ktor√Ĺmi sa je Ň•aŇĺk√© vysporiadaŇ• vzhńĺadom na¬† trad√≠ciu¬† symbolicky mocensk√©ho postavenia¬† umelca v¬†spolońćnosti. Tieto ot√°zky s√ļ kladen√© predovŇ°etk√Ĺm ako: M√° s√ļńćasn√© postavenie¬† umelca a¬†jeho v√Ĺskumu nieńćo spolońćn√©¬† s¬†tradińćnou predstavou o umen√≠ ?.¬† Je umeleck√Ĺ v√Ĺskum procesom experiment√°lneho myslenia tvorcu? Je potrebn√© naliehaŇ• na¬† zmenu¬† praktickej¬† inŇ°titucion√°liz√°cie¬† umenia, ktor√° umeleck√Ĺ v√Ĺskum obmedzuje? [16][16].¬† Ot√°zky¬† sa formuluj√ļ¬† nespr√°vne pokiańĺ pripust√≠me, Ňĺe z post-medi√°lnej doby nie je moŇĺn√© vyst√ļpiŇ•. UŇĺ len samotn√Ĺ dok√°zateńĺn√Ĺ fakt, Ňĺe umelec pracuje nie len¬† s¬†neust√°le meniacimi sa technol√≥giami ale aj obsahom myŇ°lienok a¬†podnetmi ktor√Ĺch z√°plava¬† si vyŇĺaduje kritick√© myslenie teda nem√īŇĺe ale mus√≠ existovaŇ•¬† ist√° poloha v√Ĺskumu ako metodika konŇ°truktu diela.¬† Princ√≠py, konŇ°truktu diela ako experimentu vyuŇĺ√≠vaj√ļceho interdisciplin√°rne prepojenie sa ńćoraz viac¬† objavuje a¬†st√°va sa¬† n√°strojom¬† experiment√°lnej estetiky.¬†¬† V¬†istom¬† zmysle umenie, ktor√©¬† takto vznik√° je len¬† konŇ°trukt. Charakter formul√°cie estetick√Ĺ s√ļdov z¬†hńĺadiska experiment√°lnej estetiky ako experiment√°lnej estetiky v√Ĺskumov realizovan√Ĺch tvorbou umenia (post-m√©dia art) uŇĺ nenastavuje len¬† kritick√© zrkadlo tradińćnej metodike estetiky . Epistemol√≥gick√Ĺ v√Ĺsledok vznik√° asymptotick√Ĺm zadrŇĺan√≠m¬†¬† metodick√©ho odpońćtu. Esteick√Ĺ s√ļd sa st√°va len¬† pocitom neistoty podobne ako kehnemanov[17][17] heuristick√Ĺ pohńĺad, ktor√Ĺ je v¬†podstate zaloŇĺen√Ĺ, Ňĺe s√ļd je sprostredkov√°van√Ĺ heuristicky. Subjekt pri hodnoten√≠ cieńĺov√©ho atrib√ļtu ‚Äď objektu je zamenen√≠ za¬† ist√ļ vlastnosŇ• hodnotiaceho objektu ( heuristick√Ĺ atrib√ļt).

 

Formul√°cia ‚Äěprobl√©mu¬† zloŇĺitosti procesov‚Äú, je z¬† pohńĺadu post-m√©dia¬† kńĺ√ļńćov√° v¬†vzhńĺadom na cel√Ŭ† kontext sa k¬†veci vzŇ•ahuj√ļcej.¬† Kr√°tke dejiny rozkolu na poli estetiky, demonŇ°truj√ļ z√°ujem o¬†kapit√°l¬† estetick√©ho s√ļdu ako tak√©ho. Dieckie¬† ako¬† m√Ĺtoborec, sa probl√©mom ‚ÄězloŇĺitosti‚Äú zaober√° ako kritik Bulloughovej te√≥rie estetickej diŇ°tancie[18][18]. ńéalŇ°iu nemenej d√īleŇĺit√ļ √ļlohu zohral pohńĺad alebo sk√īr v√Ĺsmech¬† Wittgensteina vońći naivite vo vieru, Ňĺe experiment√°lna psychol√≥gia¬† dok√°Ňĺe vysvetliŇ• vŇ°etky estetick√© s√ļdy[19][19]. Ohlasovanie¬† a¬†zdieńĺanie estetick√©ho s√ļdu¬† bez ohńĺadu na √ļmysel zdieńĺania alebo ‚Äětakzvan√ļ odbornosŇ•‚Äú¬† vytv√°ra ‚Äěremix‚Äú estetick√Ĺch s√ļdov. Passmore svojim¬† postojom vyjadruje to ńćo dnes m√īŇĺeme naz√ĹvaŇ• ‚Äěkritick√Ĺ remix s√ļdov‚Äú ako sentiment¬† doby, ktor√Ĺ pochop√≠me len ako Schr√∂dingerov√ļ [20][20] te√≥riu mańćky , Ňĺe pokiańĺ sa na mańćku nepozer√°me tak nie je. V¬†istom veńĺmi zjednoduŇ°enom zmysle¬† to m√īŇĺe platiŇ• aj k¬†Ayerovej ‚Äď Popperovej kliatbe, ktor√° by sa dala vyjadriŇ• ako spochybnenie historickej trad√≠cie filozofie a¬†oznańćiŇ• vŇ°etky prav√© probl√©my ako¬†¬† vedeck√© probl√©my a vŇ°etky domnel√© filozofick√© probl√©my ako¬† pseudoprobl√©my.¬†¬† Tento pohńĺad je vŇ°ak¬† v¬†skutońćnosti oveńĺa zloŇĺitejŇ°√≠¬† a¬†preto sa ńćasŇ•¬† s√ļńćasnej¬† experiment√°lnej estetikyod¬† 80tych rokov¬† 20t√©ho storońćia orientovala k¬†neuroved√°m. Bez ohńĺadu na kritiku tejto¬† orient√°cie, z√°mer ńćerpaŇ•¬† zdrojov√© inform√°cie¬† je bez ak√Ĺchkońĺvek deb√°t potrebn√Ĺ. Vo vŇ°eobecnosti je nevyhnutn√© uviesŇ•, Ňĺe pojem experiment√°lna¬† estetika orientuj√ļca sa na kognit√≠vne vedy s¬†predponou¬† ‚Äěneuro‚Äú, je st√°le¬† estetick√Ĺm b√°dan√≠m na poli neurovedy.

 

Neuroestetika[21][21]¬† vstupuje¬† ako relat√≠vne exaktn√Ĺ akt√©r hry na poli umenia s¬†veńĺmi Ň°irok√Ĺm metodologick√Ĺm rozhran√≠m. Dnes moŇĺno tvrdiŇ•, Ňĺe nińć nebr√°ni tomu, Ňĺe v¬†r√°mci¬† experiment√°lnych moŇĺnost√≠ m√īŇĺe¬† neuroestetika s¬†pouŇĺit√≠m¬† kult√ļrnych softwarov¬† vyuŇĺ√≠vaŇ• nie len klasick√©¬† bio-fyziologick√© pozorovania¬† [22][22] ale aj socioekonomick√© pozorovania[23][23].

Dnes uŇĺ klasick√Ĺm pr√≠kladom priekopn√≠ka takzvane¬† modul√°rnej neuroestetiky je Semir Zeki¬†¬† [24][24]ako jedna z¬†najv√ĹznamnejŇ°√≠ch post√°v svojho odboru. V¬†knihe Inner Vision otv√°ra Zeki explik√°ciou¬† svojich¬† experimentov, Ň°pecifick√Ŭ† pohńĺad¬† na percepciu¬† vizu√°lneho¬† umenia.¬† Zeki uv√°dza, Ňĺe¬† vo v√Ĺtvarnom umen√≠ je moŇĺn√©¬† pozorovaŇ•¬† Ň°irok√Ĺ Ň°t√Ĺlov√Ĺ rad, ktor√Ĺ priamo¬† koreŇ°ponduje¬† so Ň°pecializovan√Ĺmi mozgov√Ĺmi¬† jednotkami.¬† Podńĺa Zekiho¬† tvorba¬† obrazov umelcami sa hod√≠¬† k¬†stimul√°ciami¬† buniek¬† vo¬† vizu√°lnom¬† kortexe.¬† Takzvan√Ŭ†¬† ‚Äěvizu√°lny mozog‚Äú je silne modul√°rny a¬†pozost√°va¬† z¬†anatomicky¬† separ√°tnych¬† funkńćn√Ĺch jednotiek, Ňĺe proces prebieha¬† paralelne vo funkńćne nez√°visl√Ĺch a¬†anatomicky rozl√≠Ň°iteńĺn√Ĺch miestach, Zeki ‚Äěobjavuje‚Äú ńćasom ńŹalŇ°ie anatomicky a funkńćn√© auton√≥mne oblasti, napr:¬† ‚Äěsituańćn√≠ modul‚Äú, ‚Äěmozgov√© oblasti, ktor√© spracov√°vaj√ļ¬† videnie¬† domov, tv√°ri ...‚Äú.[25][25]

Zeki¬† sa vo svojich tvrdeniach opiera potrebu aktualiz√°cie v√Ĺskumu o¬† konŇ°tatovan√≠m, Ňĺe umelci neurovedcov¬† doplŇąuj√ļ, a¬†niekedy aŇ嬆 predbiehaj√ļ. Umelec a neurovedec, jeden intuit√≠vne a druh√Ĺ pri plnom vedom√≠, mapuj√ļ¬† fyziol√≥giu vizu√°lneho mozgu.

T√ļto skutońćnosŇ•¬† som uviedol¬† z√°merne, pretoŇĺe¬† v¬†¬†roku¬† 2015 prich√°dza Zeki so¬† z√°verom¬† s¬†experimentu kde sk√ļmal reakcie¬† mozgu¬† na¬† vizu√°lne vn√≠manie matematick√Ĺch¬† rovn√≠c. V√Ĺsledok experimentu bol, Ňĺe¬† sk√ļman√° vzorka ‚Äěmatematikov‚Äú mala pri pozorovan√≠ matematick√Ĺch¬† rovn√≠c podobn√© pozorovateńĺn√© reakcie mozgu ako pri pozorovan√≠¬† nieńćoho ‚Äěkr√°sneho‚Äú. "Neu¬≠ro¬≠ve¬≠da v√°m ne¬≠vie po¬≠ve¬≠daŇ•, ńćo je kr√°¬≠sa, ale ak nie¬≠ńćo po¬≠va¬≠Ňĺu¬≠je¬≠te za kr√°s¬≠ne, ur¬≠ńći¬≠te je do to¬≠ho za¬≠po¬≠je¬≠n√Ĺ or¬≠bi¬≠tof¬≠ron¬≠t√°l¬≠ny kor¬≠tex v moz¬≠gu," uvie¬≠dol Ze¬≠ki. ҆t√ļ¬≠diu pub¬≠li¬≠ko¬≠va¬≠li v ńća¬≠so¬≠pi¬≠se Fron¬≠tiers in Hu¬≠man Neu¬≠ros¬≠cien¬≠ce.¬†

 

¬†Zeki¬† vytv√°ra, te√≥riu videnia, ktor√° je pr√≠sne modul√°rne orientovan√°.¬† ‚ÄěOt√°zky kritiky Zekiho te√≥ri√≠¬† ńći je udrŇĺateńĺn√°?‚Äú alebo ńći je dostatońćn√°¬† aj pri ot√°zkach¬† konŇ°truktu umeleck√©ho diela pri ktorom s√ļ procesy¬† mnohovrstvov√© a¬†jednoznańćne zloŇĺitejŇ°ie alebo podobn√© je moŇĺn√© len t√Ĺm Ňĺe bude zahrnut√° do v√§ńćŇ°ieho celku spolońćne s¬†neurosociologiou, ktor√°¬† sa zameriava na pochopenie toho, ako biologick√© syst√©my jedinca alebo¬† spolońćnosti vz√°jomne koreluj√ļ.¬† Makro √ļroveŇą predmetu sk√ļmania neurosociol√≥gie by mohol byŇ• ovplyvnil¬† objav zrkadlov√Ĺch neur√≥nov. ZjednoduŇ°ene povedan√© bola v¬†istej miere zodpovedan√° ot√°zka, preńćo s√ļ siln√© em√≥cie tak¬† n√°kazliv√©, a¬†preńćo¬† ńĺudia m√īŇĺu maŇ• siln√© fyziologick√© reakcie na udalosti pohńĺade z diańĺky.

Druh√Ĺm v√Ĺznamn√Ĺm¬† aktom vzŇ•ahuj√ļcim sa ku kontextu je¬† hypot√©za soci√°lneho mozgu[26][26], ktor√°¬† je navrhnut√°¬† ako vysvetlenie ot√°zky , preńćo prim√°ty¬† maj√ļ v¬†porovnan√≠ s¬†in√Ĺmi¬† cicavcami neobvykl√© veńĺk√© mozgy,¬† teda¬† veńĺk√© mozgy¬† s√ļ vyvinut√©¬† aby mohli riadiŇ• zloŇĺit√©¬† soci√°lnom syst√©me.

Konkr√©tne pri antroipoidnch√Ĺch cicavcov¬† je veńĺkosŇ• mozgu¬† priamo koreluj√ļce s¬†veńĺkosŇ•ou skupiny.¬† Antropoidn√© cicavce¬† m√īŇĺu maŇ•¬† vzŇ•ahov√Ŭ† syst√©m rozdelen√Ĺ na podskupinu¬† reprodukńćn√ļ a¬†podskupinu nereprodukńćn√ļ ‚Äď priatelia. [27][27]¬† Typick√Ĺm pr√≠kladom je v√Ĺluńćne ńĺudsk√° extrapol√°cia¬† situ√°cie.¬†¬† Dumbarov√°¬† Ň°kola ustańĺuje¬† maxim√°lny¬† pońćet¬† jelenicou, ktor√Ĺ s√ļ schopn√≠¬† nadviazaŇ•¬† priateńĺsk√© vzŇ•ahy v¬†skupine¬† na¬† 150.¬† V¬†prenesenom v√Ĺzname je z¬†uveden√©ho pohńĺadu moŇĺn√© konŇ°tatovaŇ•, Ňĺe ńćlovek¬† dok√°Ňĺe efekt√≠vne¬† kooperovaŇ•¬† v¬†tejto obmedzenej skupine.¬†¬† Z¬†tejto¬† hypot√©zy, vych√°dza aj schopnosŇ•¬† ńćloveka¬† typick√°¬† pre samotn√ļ¬† tvorbu umenia: manipulovaŇ•¬† skupinu, schopnosŇ• altruistickej starostlivosti o¬†ńćlenov skupiny, schopnosŇ• reprodukńćn√©ho¬† podvodu ‚Äď podv√°dzaŇ•, klamaŇ• o¬†vlastn√≠ctve estetickej¬† hodnoty za √ļńćelom sexu alebo¬† vytvorenia sexu√°lneho¬† partnerstva( priama korel√°cia s¬†frekvenciou¬† podvodov),¬† organizovaŇ• a¬†z√ļńćastŇąovaŇ• sa soci√°lnych hier.¬†¬†¬† V¬†pr√≠pade potvrdenia¬† hypotezy,¬† by¬† ńćloveka¬† odliŇ°ovalo¬† od¬† niŇĺŇ°√≠ch prim√°tov¬†¬† hlavne¬† altruistick√©¬† a¬†iracion√°lne¬†¬† uvaŇĺovanie.¬† Teda¬† spr√°vanie¬† sa jedinca v¬†spolońćnosti¬† neekonomicky.

NepovŇ°imnut√© ako kritika Dumbarovej Ň°koly,¬† nezost√°vaj√ļ ani hypot√©zy o moŇĺn√Ĺch anatomick√Ĺch zmen√°ch¬† mozgu sp√īsoben√©, pravdepodobne epigeneticky¬† tak ako ich predstavuje Lise Feldman [28][28]vo v√Ĺsledkoch svojej Ň°t√ļdie,¬† Ňĺe¬† veńĺkosŇ•¬† amigdaly¬† je¬† priamo z√°visl√°¬† na mnoŇĺstve¬† kontaktov, ktor√©¬† udrŇĺujeme. K¬†tomuto v√Ĺskumu Dumbar vyjadruje svoj postoj¬†¬† sk√īr len koment√°rom o¬†nutnosti udrŇĺiavania priateńĺstiev v¬†interakcii ‚Äěface to face‚Äú a¬†vzniknutom inom soci√°lnom vzŇ•ahu medzi avatarmi na soci√°lnych sieŇ•ach.¬† V¬†hlavnom¬† kontexte sa otv√°ra aj priestor pre zhrnutie¬† pokusu Victorie D. Alexander¬† o¬†defin√≠ciu umenia je moŇĺn√©¬† parafr√°zovaŇ• z¬† jej p√īvodn√Ĺch 5 bodov ako: ‚Äěexistuje nieńćo¬† ako umeleck√Ĺ produkt?‚Äú, ‚Äěnieńćo ako umeleck√Ĺ produkt¬† mus√≠¬† verejne sledovan√Ĺ ?‚Äú , ‚Äěje umenie konzumovan√© pre poteŇ°enie (ment√°lna stimul√°cia, socialibita, z√°bava ... )?‚Äú,¬† ‚Äěje umenie je formou vyjadrovania vzŇ•ahuj√ļcich sa k¬†skutońćn√©mu svetu ?‚Äú,¬†¬† je ‚Äěumenie¬† je definovan√© svojim kontextom?‚Äú

¬†‚ÄěInŇ°titucion√°lna¬† te√≥ria umenia‚Äú ‚Äď te√≥ria¬† kontextu¬† umenia sa¬† v√Ĺrazne¬† odchyńĺuje od historickej trad√≠cie a¬†to nie len¬† ‚ÄěŇ°tandardom¬† estetiky‚Äú ale¬†hlavne¬† nehńĺadan√≠m nadńćasovosti podstaty umenia.¬† Domnievam sa, Ňĺe pr√°ve v¬†post-medi√°lnej dobe v ¬†strede¬† medzi ‚Äď sociologiz√ļciou¬† estetikou a¬†antiesencializmom, stoj√≠ metaforicky¬† Danteho¬† ńćl√°nok¬† ‚Äě the art world‚Äú o strate platnost√≠¬† doterajŇ°√≠ch praviel [29][29]¬† rovnako aktu√°lne ako v¬†ńćase jeho vydania. Danto¬† usudzuje, Ňĺe zmena¬† pravidiel, ktor√© nie je moŇĺn√© pozorovaŇ•¬†¬† ońćami z√°sadne men√≠¬† uŇĺ uveden√© krit√©ria ‚Äětradińćnej estetiky‚Äú . Danto akcentoval predovŇ°etk√Ĺm na¬† soci√°lny kontext a¬†nie je ideov√Ĺ.¬† Danteho pohńĺad je v¬†znańćnej¬† miere ukonńćen√Ĺ potrebou vyńćistenia ‚Äě filozofie umenia¬† od¬† predoŇ°l√©ho v√Ĺvoja‚Äú. Soci√°lnym kontext post-medi√°lneho umenia je jedineńćne nepriehńĺadn√Ĺ a¬†aktualizuje¬† sa ako s√ļhra mnoh√Ĺch faktorov. Jeden z¬†uveden√Ĺch mnoh√Ĺch aktualizovan√Ĺch faktorov je verejn√Ĺ pr√≠stup k¬†d√°tov√Ĺm obsahom prezentuj√ļci interdisciplin√°rny¬† potenci√°l vizu√°lneho umenia.¬† Postmedi√°lna doba je intenz√≠vne zasiahnut√° dostupnosŇ•ou vizu√°lnej kult√ļry v mnoh√Ĺch pr√≠padoch aj uŇĺ√≠van√≠m a¬†pouŇĺ√≠van√≠m n√°strojov vizu√°lnej kult√ļry. Pr√°ve z¬†tohto¬† d√īvodu New Art History¬†¬† ako¬†¬† revizionistick√© dejiny umenia , ktor√© historicky¬† reprezentuje¬†¬† M. Baxandall, S. Alpers, T. J. Clark, M. Fried, C. Owens, M. A. Holy a¬†dańĺŇ°√≠, naberaj√ļ nov√© aktualizovan√© kont√ļry. Zolberov pohńĺad na¬† ‚Äě produkciu umenia‚Äú, ktor√Ŭ†¬† sa neohranińćuje len¬† jedn√©ho autora ale aj na spolupr√°cu¬† viacer√Ĺch autorov a¬†inŇ°tit√ļci√≠, je pr√°ve v¬†uveden√Ĺch kont√ļrach jasnejŇ°ie viditeńĺn√Š҆peci√°lny sociologick√Ŭ† pohńĺad¬† uv√°dza¬† H. Becker v¬† te√≥rii labellingu[30][30], ktor√Ŭ† taktieŇĺ povaŇĺujem za¬† st√°le aktu√°lny a¬†v¬†mnohom aŇĺ kńĺ√ļńćov√Ŭ† pre post-medi√°lnu dobu. Belting¬† sa opiera o¬†formu defin√≠cie umenia ako filozofick√©ho aktu ale st√°le ost√°va ot√°zka kto a¬†za ak√Ĺch okolnost√≠ tento akt uńćin√≠ a¬†to je¬† typick√° ot√°zka pre medziodborov√© sk√ļmanie.¬† Pr√°ve preto m√°m za to, Ňĺe ‚Äěm√Ĺtus tvorcu alebo tvorby‚Äú je¬† Ň°pecifick√Ĺ a¬†aktualizovateńĺn√Ĺ fenom√©n, ktor√Ĺ je neust√°le z historick√©ho hńĺadiska pozorovateńĺn√Ĺ od renesancie cez¬† romantick√©¬† zrodenie¬†¬† m√Ĺtu¬† o¬†neuznanom umelcovi aŇĺ po dneŇ°ok. Jeho v√Ĺznam je pr√°ve v¬†tom, Ňĺe hist√≥ria umenia ako samotn√© pole umenia zaznamen√°va¬† procesy zhodnotenia m√Ĺtu ako obchodn√≠k na burze a¬†filozofick√Ĺ akt je jeden z¬†n√°strojov. Postmedi√°lna¬† doba sa rozŇ°iruje najme tento filozofick√Ĺ akt o¬†d√°tov√Ĺ, socioekonomick√Ĺ a exaktn√Ĺ bio-fyziologick√Ĺ operant.

 



[1][1] Manovich, Lev Post-Media Aesthetics, (2000).

[2][2] Estetika- WikiLeaks: Hnutie WikiLeaks¬† ako spolońćensky efekt√≠vne akńćn√© umenie, ktor√© pouŇĺ√≠va Ň°pecifick√ļ artikul√°ciu v√Ĺznamu symbolick√© n√°silie

[3][3] Porno kult√ļra ako soci√°lne aktivity internetovej pornografie.

[4][4]The Future of Art in a Postdigital Age: From Hellenistic to Hebraic Consciousness, Bristol and Chicago: Intellect Books/University of Chicago Press, 2011,  ISBN 978-1-84150-377-6

[5][5] Berry  M David M., Dieter Michael (eds.) Postdigital Aesthetics: Art, Computation and Design, Palgrave Macmillan, 2015, 320 pp., ISBN 978-1-137-43720-4

[6][6]Ascott, R. (2003), Telematic Embrace. (E.Shaken, ed.) Berkeley: University of California Press. ISBN 0-520-21803-5

[7][7]Akademick√Ĺ v√Ĺskum opisuje DIY (‚ÄěDo it yourself‚Äú) ako spr√°vanie keńŹ sa¬† jednotlivci zapojili do zberu surov√≠n alebo polotovarov alebo komponentov pre¬† v√Ĺrobu za √ļńćelom transformovaŇ• alebo rekonŇ°truovaŇ• vec alebo syst√©m v¬†Ň°irokom zmysle slova vr√°tane vyuŇĺitia pr√≠rodn√©ho prostredia.¬†¬† Wolf & McQuitty (2011). Understanding the Do-It-Yourself Consumer: DIY Motivation and Outcomes. Academy of Marketing Science Review.

[8][8] Kult√ļrny software¬† v tom zmysle, Ňĺe¬† priamo ho pouŇĺ√≠vaj√ļ stovky mili√≥nov ńĺud√≠.

[9][9] Vizu√°lne umenie: umenie, ktor√©ho v√Ĺsledkom je majoritne¬† vizu√°lne vn√≠mateńĺn√Ŭ† artefakt.

[10][10] Bourdieu Pierre. Nadvl√°da muŇĺŇĮ. Praha: Karolinum, 2000. ISBN 80-7184-775-5.

[11][11] Manovich Lev REMIXABILITY AND MODULARITY, October - November, 2005

[12][12] Navas Eduardo , The Author Function in Remix, by Eduardo Navas, http://remixtheory.net/?p=309

[13][13] Paradox altruizmu ako ńĺudsk√Ĺ altruizmus alebo podmienen√Ĺ altruizmus. V¬†pr√≠pade vońĺn√©ho Ň°√≠renia softwarov distrib√ļtor sleduje¬† in√Ĺ neŇĺ prim√°rne komerńćn√Ĺ z√°ujem uvedenou distrib√ļciou.

[14][14] Scripting alebo jazyk scriptu odvoden√Ĺ z IT gramatiky pre √ļńćely programovania alebo nastavovania interakci√≠ alebo procesov v umen√≠.

[15][15] Nemenn√Ĺ nauńćen√Ĺ akt spr√°vania, n√°vyk alebo zautomatizovan√Ĺ vzorec spr√°vania, vid.: M. Dopita, Pierre Bourdieu o umńõn√≠, v√Ĺchovńõ a spoleńćnosti: reflexe sociologie praxe Pierra Bourdieua v ńćesk√© sociologii. Olomouc: Univerzita Palack√©ho 2007 - 183 s. ISBN 978-80-244-1650-2

[16][16] Experimental Aesthetics, Metropolis M Books, 2014 ISBN: 908-18-302-44

[17][17] Prospektová teória

[18][18] Dickie sa presl√°vil ako kritik¬† Bulloughovej¬† te√≥rie estetick√© diŇ°tancie. ..vyjadril sa, Ňĺe ‚Äěestetick√Ĺ postoj je m√Ĺtus [‚Ķ].

[19][19] Wittgenstein L. (1966): Lectures and Conversations on Aesthetics, Psychology, andReligious Belief, ed. Cyril Barrett (Oxford: Basil Blackwell),

[20][20] Erwin Schr√∂dinger:Princ√≠p superpoz√≠cie sa vo fyzike objavuje ńćasto a na mnoh√Ĺch miestach ‚Äď od kvantovej mechaniky aŇĺ po elektromagnetizmus.

[21][21] Neuroestetika ako interdisciplin√°rna oblasŇ•¬† v√Ĺskumu zaoberaj√ļca sa neuro-biologick√Ĺmi pocitmi¬† kr√°sy.

[22][22] Medzi medic√≠nske postupy¬† patria predovŇ°etk√Ĺm r√°diologick√© vyŇ°etrenia na r√īznych stupŇąoch. vid.: Starr G. Gabrielle Feeling Beauty: The Neuroscience of Aesthetic Experience, MIT Press 2015, ISBN-13: 9780262527446

[23][23] Medzi  iné analitické nástroje patria napríklad postupy face emotion recognition software. vid : Analysis of emotion recognition using facial expressions, speech and multimodal information, ICMI '04 Proceedings of the 6th international conference on Multimodal interfaces, Pages 205-211, ACM New York, NY, USA, 2004, ISBN:1-58113-995-0

[24][24] Zeki Semir, Inner Vision: An Exploration of Art and the Brain,  Oxford University Press,2000, ISBN-13: 978-0198505198.

[25][25] Zeki Semir, Splendors and Miseries of the Brain: Love, Creativity, and the Quest for Human Happiness, Wiley-Blackwell, ISBN-13: 9781405185578

[26][26] Dunbar, R.I.M. (2014). "The Social Brain: Psychological Underpinnings and Implications for the Structure of Organizations". Current Directions in Psychological Science 23 (2): 109‚Äď114. doi:10.1177/0963721413517118.

[27][27] Ann Hum Biol. 2009 Sep-Oct;36(5):562-72. doi: 10.1080/03014460902960289.

[28][28] K. C Bickart,C.I Wright,R.J.Dautoff,B.C Dickerson & Lisa Feldman Barrett, Amygdala volume and social network size in humans,¬†¬†¬†¬† Nature Neuroscience 14,¬† 163‚Äď164 (2011) doi:10.1038/nn.2724

[29][29] Danto ch√°pe warholov√ļ¬† krabicu ‚ÄěBillo Box‚Äú ako variantu Duchampov√©ho princ√≠pu ready made.

[30][30] ‚ÄěHoward S. Becker, Outsiders: Studies In The Sociology Of Deviance, Free Press 1997, ISBN-13: 9780684836355,‚Äú Pohńĺad¬† na produkciu umenia ‚Äěent√≠t‚Äú vyńćlenen√Ĺch z¬†pońĺa¬† artworld¬† pre ich nesplnenie kval√≠t v¬†klasifik√°cii¬† je d√īleŇĺit√Ĺ.