Umeleck├Ż v├Żskum - Neuroestetika

Akad├ęmia vizu├ílnych intervenci├ş

Akad├ęmia vizu├ílnych intervenci├ş vznikla pri CultCode In┼ítit├║te vizu├ílneho umenia ako ┼íkola multidisciplin├írneho charakteru. Nap─║┼łan├şm poslania ┼íkoly je predov┼íetk├Żm uskuto─Ź┼łova┼ą┬á jedine─Źn├║ v├şziu zalo┼żen├║ na my┼ílienke ┼í├şrenia vedomost├ş v┬áoblasti v├Żtvarnej kult├║ry pre v┼íetk├Żch a┬ápre v┼íetky oblasti spolo─Źensk├Żch aktiv├şt. Pr├íve preto s├║ Vizu├ílne intervencie pre n├ís sp├┤sobom ako pozit├şvne zasiahnu┼ą aj do najmen┼í├şch medzier ┼żivota.┬á

Prihl├ísi┼ą sa a tr├ęnova┼ą

┬áPrihl├í┼íku po┼ílite formou kr├ítkeho motiva─Źn├ęho e-mailu (max 145 slov) v ktorom predstav├şte seba a projekt, ktor├Ż by ste chceli rie┼íi┼ą prostredn├şctvom N├í┼ího art kou─Źing programu, alebo pribl├ş┼żite vlastn├ę amb├şcie zdokonali┼ą sa v ur─Źitej oblasti dizajnu alebo umenia.

Umenie a Dizajn

Kou─Źingov├Ż program Umenie & dizajn je zameran├Ż kooperat├şvne rie┼íenie projektu, zadania, problematiky. Orientuje sa na vyu┼ż├şvanie nov├Żch postupov a h─żadanie┬á tvorivej┬á cesty pre vyu┼żitie dostupn├Żch digit├ílnych technol├│gi├ş ako┬á po─Ź├şta─Źov├í grafika, dizajn interi├ęru, grafick├Ż dizajn, alebo v├Żtvarn├Żch techn├şk ─Źi z├íkladov┬á spracovania materi├ílov vo vlastnej tvorbe. ┼át├║dium pon├║ka mo┼żnos┼ą alternat├şvy ┼ít├║dia na online vysokej ┼íkole. ┬á

 

 


Tomáš Marušiak 2016

 

Artist statement

Z├íkladn├ę v├Żchodisko umeleck├ęho v├Żskumu┬á sa nach├ídza┬á v priestoroch za druhou stranou monitora, priestore medi├ílneho simulakra.┬á O┬áv├Żskume┬á sa┬á zmie┼łujem z├ímerne a┬ávymie┼łam ho s pojmom tvorba, preto┼że metaforicky povedan├ę, v├Żsledkom m├í by┼ą┬á zvedav├ę o─Źak├ívanie. Okruh sk├║man├Żch t├ęm┬á┬á je┬á┬á predov┼íetk├Żm v┬ásymbiotickom spojen├ş s┬á m├ędiom syst├ęmu┬á ÔÇ×post-media ready madeÔÇť a met├│dy d├ítovej analytiky.┬á V┬áskratke┬á zhrnut├ę: ÔÇ×3d-post-m├ędia artefaktÔÇť je┬á sk├║man├şm vytv├íran├Ż s pomocou internetov├ęho vyh─żad├ívania na z├íklade ktor├ęho┬á je zostaven├í┬á architekt├║ra alebo kon┼ítrukt virtu├ílneho predobrazu. V├Żsledky vyh─żad├ívania a┬ád├ítov├í anal├Żza┬á s├║ pou┼żit├ę k┬á zostaveniu ┼ítrukt├║ry mot├şvu pl├ínovan├ęho post-digital artefaktu┬á a┬áto┬á spravidla so zrete─żom na aktu├ílne spolo─Źensk├ę probl├ęmy. Vo─żba kritick├Żch┬á t├ęm┬á a┬á poh─żad na soci├ílne, politick├ę a kult├║rne ot├ízky┬á s├║ ┼ítartovacou plochou, ktor├í sa rozv├şjan├í┬á v priestore glob├ílnych virtu├ílnych┬á ┼ítrukt├║r.┬á┬á Aj z tohto┬á d├┤vodu mo┼żno pova┼żova┼ą┬á sk├║manie┬á probl├ęmov ukryt├Żch┬á┬á v┬á exponovan├Żch┬á ot├ízkach┬á soci├ílneho, sexu├ílneho alebo┬á┬á n├íbo┼żensk├ęho tlaku┬á na jednotlivca za d├┤le┼żit├ę. Tento probl├ęm sa jav├ş ako zakorenen├Ż strach, ktor├ęho pulz je v┬ásk├║manom priestore dobre hmatate─żn├Ż.┬á Uveden├Ż sp├┤sob┬á┬á v├Żskumu┬á v┬ásebe┬á prirodzene integruje r├┤zne druhy nemateri├ílnej estetiky,┬á┬á ktor├ę umo┼ż┼łuj├║ najefekt├şvnej┼íiu met├│du vytv├írania ÔÇ×3d-post-m├ędia artefaktÔÇť┬á . U┼ż len pou┼żitie samotnej met├│dy je mo┼żn├ę┬á ch├ípa┼ą┬á ako┬á ÔÇ×├║┼żitkov├Ż concept artÔÇť. Met├│da by sa dala prirovna┼ą k cit├ítu Rolanda Barthesa: "Text je tkanivo cit├íci├ş vybran├Żch z nespo─Źetn├Żch centier kult├║ry. "┬á Form├ílna┬á met├│da┬á architekt├║ry┬á diela┬á┬á ├║zko ovplyv┼łuje nie len z├íujem o t├ęmy,┬á ale predov┼íetk├Żm┬á vyu┼ż├şvanie┬á met├│d┬á d├ítovej analitiky , ktor├ę odkr├Żvaj├║┬á aj skryt├ę alebo utajovan├ę vz┼ąahy. V├Żsledn├║ architekt├║ra diela je symbolicky┬á konzultovan├í┬á s kontextom┬á glob├ílnych┬á internetov├Żch d├ít.┬á Vo─żba┬á nazv├║ diela┬á ale aj┬á┬á zobrazovan├ę objekty reflektuj├║ vz├íjomn├Ż┬á vyh─żad├ívac├ş kontext a jeho jedine─Źnos┼ą. Postaven├Ż koncept┬á je vytv├íran├Ż ako detsk├í sklada─Źka.┬á V├Żsledn├ę dielo je mnohokr├ít┬á overovan├ę e┼íte v┬ásurovej f├íze┬á publikovan├şm na┬á internetov├ę┬á blogy a soci├ílne siete.┬á

 

2.3. Dátová analytika  

D├ítovej analytika┬á je interdisciplin├írna odbor o procesoch a syst├ęmoch na extrakciu vedomost├ş alebo postrehov z d├ít v r├┤znych form├ích, a to bu─Ć ┼ítrukt├║rovan├Żch alebo ne┼ítrukt├║rovan├Żch[1][1] [2][2],┬á ktor├ę s├║┬á pokra─Źovan├şm niektor├Żch pol├ş┬á anal├Żzy d├ít ako s├║ ┼ítatistiky, data mining┬á a predikt├şvne anal├Żzy, podobne ako z├şskavanie znalost├ş z datab├íz (KDD[3][3]).

 

Typick├Żm┬á pr├şkladom┬á vyu┼ż├şvania┬á d├ítovej analytika s├║ Napr├şklad Firmy ako Facebook, Twitter nebo Amazon maj├║ obrovsk├ę mno┼żstvo┬á u┼ż├şvate─żov a┬ásady metadat [4][4] ─Źo im umo┼ż┼łuje vysoko sofistikovan├ę anal├Żzy.┬á Dok├í┼żu predpoveda┼ą┬á typick├ę vzorce spr├ívania pre ur─Źit├║┬á situ├íciu a┬áto s┬áve─żkou mierou pravdepodobnosti. Stanovuj├║ tak hypot├ęzy, overuj├║ ich┬á v┬áprax.

 

Uveden├ę met├│dy┬á je mo┼żn├ę aplikova┼ą┬á aj z┬ápoz├şcie experiment├ílnej estetiky v├Żskumov realizovan├Żch umeleckou tvorbou. V┬ájednoduchosti je mo┼żn├ę vymedzi┼ą dva z├íkladn├ę princ├şpy a┬áto "externalistick├Ż" a "internalistick├Ż".┬á┬á Externalistick├Ż princ├şp je┬á zalo┼żen├Ż na soci├ílno-kult├║rnom┬á kontexte a┬ám├┤┼że manipulova┼ą┬á datovan├Żmi tokmi┬á napr├şklad za ├║─Źelom┬á trasovania estetick├Żch situ├íci├ş. Internalistick├Ż princ├şp interpretuje vznik a┬áv├Żvin estetick├Żch situ├íci├ş v┬áktor├Żch┬á ur─Źuj├║cu ├║lohu zohr├íva aktivita ─żudsk├ęho indiv├şdua.

 

Internalistick├Ż princ├şp d├ítovej analytiky m├í otvoren├ę pole pre pou┼żitie┬á konvolu─Źnych┬á neur├│nov├Żch sieti. Tieto siete s├║ druhom viacvrstvov├Żch neur├│nov├Żch siet├ş, ktor├ę sa pou┼ż├şvaj├║ pre rozpozn├ívanie vizu├ílnych tvarov┬á priamo z┬ábitmapov├ęho obr├ízka s pou┼żit├şm minim├ílneho predspracovania. Princ├şpy┬á neocognitronovej siete, boli predstaven├ę v roku 1987 K. Fukushimom[5][5]. Neocognitron pozost├íva z ve─żk├ęho mno┼żstva neur├│nov├Żch vrstiev a obsahuje variabiln├ę spojenia medzi bunkami susedn├Żch vrstiev. Cie─żom tejto siete je identifik├ícia objektov na z├íklade podobnost├ş vzorov bez oh─żadu na deform├íciu, zmenu ve─żkosti alebo posunutia poz├şcie, ─Źo sa uplatnilo napr├şklad pri implement├ícii rozpozn├ívania ru─Źne p├şsan├Żch znakov. Konvolu─Źn├ę┬á siete boli in┼ípirovan├ę biologick├Żmi┬á procesmi [6][6] a s├║ vari├ície┬á viacvrstvov├Żch perceptr├│nov

 

Rozpozn├ívanie┬á emocion├ílneho v├Żrazu tv├íre

┬áV├Żraz tv├íre je pod─ża niektor├Żch┬á te├│ri├ş odrazom emocion├ílneho┬á stavu┬á jedinca. V├Żrazy tv├íre s├║ komunik├ície, ktor├ę nemo┼żno┬á jednozna─Źne za─Źleni┼ą medzi┬á neverb├ílne formy , nako─żko aj lingvistick├í ┼ítrukt├║ra vysloven├ęho zaml─Źania┬á slab├şk je v s├║bore tejto komunik├ície zahrnut├í. Emocion├ílny v├Żraz tv├íre je mo┼żn├ę pozorova┼ą pri mnoh├Żch cicavcoch a o to┬á obzvl├í┼í┼ą┬á pri prim├ítoch. ─Żudsk├Ż┬á v├Żraz tv├íre m├┤┼że vznikn├║┼ą spravidla vedome alebo nevedome┬á┬á ─Ź├şm sa nervov├ę mechanizmy zodpovedn├ę za regul├íciu v├Żrazu l├ş┼íia┬á od pr├şpadu k┬á pr├şpadu. Vedom├í┬á mimika je┬á ─Źasto soci├ílne podmienen├í ─Ź├şm je mo┼żn├ę┬á konkr├ętnej┼íie sledova┼ą trasovanie mozgov├Żch korel├ítov. Rozpozn├ívanie tv├ír├ş [7][7]┬á je ─Źasto ÔÇ×emocion├ílny z├í┼żitok pre mozogÔÇť a amygdala je vysoko zap├íjan├í do rozpozn├ívacieho procesu. O─Źi s├║ ─Źasto vn├şman├ę┬á ako d├┤le┼żit├í ─Źas┼ą┬á v├Żrazu tv├íre. Tie┼ż o─Źn├Ż kontakt je pova┼żovan├Ż za d├┤le┼żit├Ż aspekt interperson├ílnej komunik├ície. Av┼íak existuj├║ kult├║rne rozdiely t├Żkaj├║ce sa soci├ílnej vhodnosti┬á zachovania o─Źn├ęho kontaktu.┬á Za pr├şslu┼íenstvo povahe mimiky v hovorenej komunik├íci├ş medzi ─żu─Ćmi je mo┼żn├ę┬á pova┼żova┼ą ├║lohu┬á posunkovej re─Źi. Mnoho fr├íz┬á v znakovom jazyku zah┼Ľ┼łaj├║ v├Żrazy tv├íre. Vo v┼íeobecnosti je otvoren├í ot├ízka, ─Źi je mimika┬á naprie─Ź┬á ─żudstvom univerz├ílna.┬á Priaznivci univerz├ílnej┬á te├│rie tvrdia, ┼że v├Żrazov├í v├Żbava┬á tv├íre je┬á┬á vroden├í a┬ám├í svoj evolu─Źn├Ż p├┤vod. Oponenti tohto poh─żadu sa domnievaj├║, ┼że v├Żrazy tv├íre s├║┬á prim├írne podmienen├ę┬á z┬áreflexie┬á soci├ílnych situ├ícii.

 

V┬á┼íirokom┬á zmysle┬á je┬á anal├Żza┬á emocion├ílnej┬á mimiky [8][8] ve─żmi┬á n├íro─Źn├í, preto bola┬á ako jeden z┬án├ístrojov┬á pre rozpozn├ívanie┬á tv├íre┬á navrhnut├í ┼ípeci├ílna┬á softwarov├í rada. Holistick├í┬á softwarov├í met├│da rozpozn├ívania emocion├ílneho v├Żrazu tv├íre┬á imituje ─żudsk├Ż zrak a umo┼ż┼łuje algoritmu sa u─Źi┼ą na z├íklade predefinovania┬á jednotliv├Żch funk─Źn├Żch jednotiek tv├írovej oblasti. T├íto metodika┬á ch├ípe┬á tv├ír ako funk─Źn├║ ┼ítrukt├║ru.┬á Teda h─║bkov├ę┬á u─Źenie sa po─Ź├şta─Źa je zalo┼żen├ę pre┬á dosiahnutie vysokej presnosti klasifik├ície naprie─Ź podporovan├Żch ─Źast├ş konvolu─Źnej neur├│novej siete.

 


 



[1][1] Dhar, V. (2013). "Data science and prediction". Communications of the ACM 56 (12): 64. doi:10.1145/2500499.

[2][2] Leek Jeff (2013-12-12). "The key word in "Data Science" is not Data, it is Science". Simply Statistics. http://simplystatistics.org/2013/12/12/the-key-word-in-data-science-is-not-data-it-is-science/

[3][3] KDD - Knowledge Discovery in Databases

[4][4] Metadata - Z├íznamy o┬áuskuto─Źnen├Żch interakci├ích

[5][5] FUKUSHIMA K.Neocognitron: A Hierarchial Neural Network Capable of Visual Pattern Recognition[online] 1987 [cit. 22. 11. 2014]. Dostupn├ę z URL:http://vision.stanford.edu/teaching/cs131_fall1415/lectures/ Fukushima1988.pdf a LE Q.L., NGIAM J., CHEN Z., CHIA D., KOH P.W., NG A.Y. Tiled convolutional neural networks [online] [cit. 22. 11. 2014]. Dostupn├ę z URL: http://ai.stanford.edu/~ang/papers/nips10-TiledConvolutionalNeuralNetworks.pdf

[6][6] Matusugu, Masakazu; Katsuhiko Mori; Yusuke Mitari; Yuji Kaneda (2003). "Subject independent facial expression recognition with robust face detection using a convolutional neural network" (PDF). Neural Networks 16 (5): 555ÔÇô559. doi:10.1016/S0893-6080(03)00115-1. Retrieved 17 November 2013

[7][7] Po┼íkodenie ┬ámozgu pacienta ┬ámalo za ┬án├ísledok neschopnos┼ą rozozna┼ą ┬átv├ír vlastnej matky.

[8][8] Aver emocion├ílnej mimiky je zber ┬ád├ít p├şsomn├Żch gooogle.